28. 3. 2007

Rebélia



Kultúrny dom.
Všetci v mestečku na ňom odpracovali zadarmo stovky hodín v akcii Zet. Potom ho sprivatizoval albánsky vekslák z Bratislavy za pár korún. Prerobil ho na masážny salón, teda bordel. Fabriku na spracovanie dreva, kde miestní pracovali desiatky rokov, zasa priklepli za symbolickú korunu teraz už exposlancovi, ktorý ukázal tunelárom Braniska, ako sa rýchlo razí tunel...
A tak sa jej bývalí pracovníci schádzali v zadymenej, ale útulnej krčme na námestí, hneď vedľa kostola, obchodu, "kultúraku" a špekulovali, čo ďalej...
" Ferko, dones nám 10 pív a k tomu nejakú zápražku..." prerušil mlčanie Tóno.
" Ja už neviem ako ďalej, keď zdražia ten plyn... tuším porúbem všetky jablone, apoň ušetrím."
" Ty kokot, radšej by si mal obrať jablká a vypáliť ich... Čo ich tam necháš zmrznúť ako vlani? "
" Serem na ne a just vyrúbem..." " Ja som vedel, že si kokot, ale že až takýto..." chytil sa Miro za hlavu. Odpil si z piva a exol decák Borovičky.
" Kurva, chlapi, mne už s toho jebe... v tej fabrike som si aj zarobil, aj domov niečo odniesol... a teraz? ... nie je do čoho pichnúť..."
" Čo ti stará zasa nedala?"
" Ty kokot, ak nemáš v makovici nasraté, tak sa zamysli..."
" Chlapi, však tu robí iba farár, kostolník, pár ľudí na obecnom úrade a Lojzo v konzume..."
" A tuto v krčme Ferko, aby som nezabudol... Ferko, daj nám to ešte raz a napíš mi to..."
" Zabudol si na tie kurvy oproti z kultúraku" poznamenal Ernest a pozrel sa na Igora, ako zareaguje.
" Chceš po papuli?" ozval sa konečne Igor.
" Pomaly, čo sa urážaš... však všetci vieme, že tam robí sestra tvojej ženy kurvu..."
" No a čo? Tvoja je zas podnikateľka... šije podprsenky na živnostenský... nemá dielňu, stroj, látky a majitel jej nedá ani očeerku, ani dovolenku, ani hovno... a už ste sa videli ako milionári..." " Je to možné ?...Ty magor, aká podnikatelka, normálne maká od svitu do mrku a peniaze nevidí... Aj minule im dal za balík podprd, aby si to predali, namiesto výplaty.... Ferko, dones nam to ešte raz a tomuto blbovi kofolu, nech sa preberie..." zasmial sa Ernest.
"Ferko, máš tam tlačenku s cibuľou?" snažil sa situáciu ukľudniť Tóno.
" Mmmali bbby smmme nnniečo uuurobiť," ozval sa koktavý Jožo, ktorý doteraz mlčal.
"No, mali, ale čo? "
"Mám nápad, pojdeme na obecný úrad a povieme im pekne od pľúc, prečo na nás jebú a nepomôžu nám...Však sme ich zvolili, tak nech sa starajú, hádam nepôjdem na staré kolená makať do cudziny ako mój dedo za prvej republiky...!"
"A keď budú pičovať, vyhádžeme ich z okien, ako v tom filme Jan Hus," zapojil sa Jano.
" Z prízemia? Ty magor, už nepozeraj tie filmy, lebo ti mäkne mozok !"
Všetci sa zasmiali a Tóno pokračoval: " Tresnem po stole, abyže nejakú robotu zohnali, však sú tam pre nás. A keď to nepomôže budem tam stáť, dokiaľ niečo nevymyslia..."
" Aaaj ttttresnúť im pppo ppppapuli mmmôžeme," ožil bývalý milicionár Jožo.
" No a zavrú nás! Papuľa ti rapčí ako guľomet, ale samé kokotiny!"
"Navrhujem ísť do Bratislavy pred úrad vlády..."
Zrazu sa vo dverách objavila vysmiata tvár poštára Laca.
"Chlapi, čo tu trepete, do konzumu priviezli borovičku z čiernej pálenice. Lojzo ju predáva v akcii... Toľko nestála ani za Husáka!"
"Ferko platím..."
"Aj ja..."
"Aj ja..."
"Napíš mi to."
O chvíľu bola krčma prázdna.
A tak sa skončila jedna rebélia...

7. 3. 2007

eMDéŽet



Je ráno. Anna už v kuchyni. Manžel sa holí.
Chystá raňajky, desiatu, postaví vodu na čaj.
"Vstávajte spachtoši! Tebe sa nechce do školy?"
"Prídem dnes neskôr. Vieš oslava. Tak sa maj..."

Bože, nič nového, jak pozná už tieto jeho vety.
"Umy sa. Vieš básničku? Ty môj malý škriatok.
Jedz, sadni si, nechaj ho... a nezabudni kvety.
Ahoj. A pusa? Buď dobrý, učiteľka má sviatok."

Sviatočné šaty. Ústa narýchlo pretrie rúžom.
Tuším som pribrala. Šediviem a tie vrásky...
Príde aj vedenie. Nechce sa pretŕčať mužom
Galantné reči a hlúpe vtipy. Falošné masky...

Robota skončila, už všetci sa hrnú na oslavu.
Slávnostné menu. Úsmevy, tulipán aj osuška.
Báseň, zákusok, káva a pol litra vína na hlavu.
Prejavy, bozky. Riaditeľ každej šepká do uška.

Pustili magneťák, nálada... Tancujú prvé páry.
A už sa nalieva. Nie! Hop a v pohári borovička.
Vedúci šepká jej narážky.To sa mi snáď marí?
Hladká ju. Toká. Keby ho videla jeho polovička!

"Už musím. Je neskoro. Deti už budú hladné..."
Drží ju za ruku. "Napi sa, však dnes je eMDéŽet.
"Ale kačička, tvoj odchod nehodnotím kladne!"
Lúči sa. Bozká ju. Pár dvojzmyselných viet...

Konečne doma. Už varí sa v kuchyni večera.
"Čo bolo v škole? Pochválila ťa pani učiteľka?"
Vraj kačička, blbec..To by teda mala káčera!
Deti už zaspali. Štrikuje. Do noci svieti telka.

Postaví na kávu a voda už začína vrieť,
zvonec ju preberie, na chodbe tacká sa tieň.
Opitý a v ruke pralinky, zvädnutý kvet.
"Mamička, hneváš sa? Však dnes je Deň žien..."

Zas mínusový deň. Kto to len vymyslel? Nechápe...
Vedúci vytriezvie, nebude kačička, nazvýši jej plat.
Otvorí pralinky. Ľahne si. Jej gratulant už chrápe.
No čo, dostala bukrétu, osušku... aspoň jeden klad...

2. 3. 2007

Vtáci


V krajine Aves si žili krásne, veselo
Kým vlády sa neujali hlúpe hýle
A starý tetrov riekol: Eto vaše delo!
Nastala doba temna, ťažké chvíle

Hýle si vypásali tie červené bruchá
Okolo stehlíky, červienky, murárik
Žrádlo z dovozu, nie komár, mucha
Ak nie si červený, buď v tôni rybárik!

S červeným zobákom a skrčenou nohou
Mohli si bociany kľudne lietať po svete
Klepali zobákmi, vzývali pri moci bohov
Ďatle ich hlúpoty ťukali po celej planéte

Nad krajom krúžili vo výške supy
Strážili poriadok smutnej vtáčej ríše
Slávik im trilkoval... nie je hlúpy
A klietka s rebelmi, smutne sa kníše

Spevavce spievali vládcov piesne
Ak chceli letieť inde do tepla na juh
A v klietke začalo byť zrazu tesne
Svedomie vtákov leptá hrozný lúh

Aj sokol chcel dosiahnúť výšky bohov
Tak porušil veľa božích prikázaní
Navštívil supov, nebál sa diabla rohov
A udal orlov, jastrabov a pár kaní

Dotĺklo v diaľke srdce starého tetrova
A zrazu zmizli hýle, červienky aj supy
Spev vtákov oznámil: Ideme odznova
Straky a krkavec na sľuby nie sú skúpi

Pretieklo od vtedy v riekach veľa vody
A straky majú už plné svoje hniezda
Aj supom sa odvtedy opäť dobre vodí
Z mimikry hýľov už presvitá hviezda

Vrabce a sýkorky zobkajú z kontajnera
Slávici spievajú zas mocným svoje hity
A opäť majú vtáci svojho Caligulu, Nera
A v mysliach vtákov, ožívajú staré mýty

Zaškriekala sojka, vyletela prudko hore
Zobudila kuvikov, sovy z blízkej viechy
A v horách smutný sedí sokol na javore
Preberá si drobné perie... a svoje hriechy