Kráľovstvo krivých zrkadiel 2

Časť 1. Na oživenie pamäti

... keď sa ľudu tejto konštitučnej monarchie znepáčili rozhodnutia prvého ministra s erbom skrížených mečov, zvolili si za vládcov troch mušketierov Čarnosa, Schustoša, Bugarisa a d´Zurdaňana. Schustoš sa stal kráľom a ostatní ministrami. Neskôr nesympatického Čarnosa vystriedal váhavý svätý šermiar Hruškoš. Bývalý prvý minister všetkým zaspieval, zamával a odcválal na malom poníkovi. V duchu sa určite smial, lebo krajinu zanechal vyplienenú, ako po tatárskom vpáde. Keď vládol, najmocnejšie kráľovstvá mu posielali nóty, ale on si z nich nič nerobil, lebo mal rád len ľudovky a noty nepoznal. V krajine sa pokúšal vytvoriť bohatú šľachtu. Keďže s týmto pokusom nechcel trápiť pospolitý ľud vybral si so svojich najvernejších a daroval im obrovské majetky. Šĺachtici tieto majetky neskôr buď predali, alebo pod nimi vybudovali obrovské tunely. Pokladnica bola prázdna a tak si mušketieri vyhrnuli rukávy a pospolity ľud utiahol opasky...
Medzičasom ochorel starý kráľ Schustoš a vyzdravel až v susednom kráľovstve a preto odstúpil minister liečiteľstva... Potom sa už starý mušketier venoval, len svojím cestovateľským záujmom, výsadbou germánskych dubov a výrobe rýľov. Všetky korunované hlavy z okolitých krajín zapájal do tejto kováčskej lopoty, čím ostatných odradzoval od návštev...
A opäť tu boli volby do parlamentu.

Všetci ministri, aj tí minulí, začali zostavovať rebríčky svojich bojovníkov o moc. Exminister napísal zoznam s malými kozmetickými úpravami. Okrem prestarnutých, vyradil aj svojho korunného princa Gašpiva, ktorý mu doteraz verne slúžil, či už ako generálny prokurátor, alebo šéf parlamentu. Traduje sa jeho výrok, keď išiel vítať kráľa Podkovu, ktorému už tikali hodiny neďaleko paláca...idem pre toho starého chuja! Po trapase síce všetkých presvedčoval, že zle počuli a písmeno CH, ani nepozná. A tak zľudovel názov starý ujo. Nehľadiac na svoje zdravie viedol nočné zasadnutia parlamentu pod heslom starého: Je po volbách, zvykajte si! V jeho réžii prebehlo aj vylúčenie jedného odbojného zbronoša z ich radov, ktorý nechcel opustiť parlament, ale zmiatli ho glejtom, ktorý vraj poslal a vyštvali ho... Plnil všetko, čo videl na očiach svojho chlebodarcu, niekedy aj čo nevidel, ale len tušil, hlavne pri vytváraní nových šľachticov a rozdelovaní léna. Nik netušil prečo ho šéf zapudil, či sa bál o svoj post, alebo veril ohováraniu, že korunný princ je lenivec. ..
Ohrdený princ sa rýchlo prebral z mdlôb a založil si novú družinu. Nakoľko ich bolo málo, začal si hľadať spojencov a zbierať podpisy pre nadchádzajúce volby kráľa... Opäť sa volilo do parlamentu a opäť vyhrali naši mušketieri, spolu s hrdinom ruských bylín. Pomaly sa končilo kraľovanie mušketiera Schustoša, ktorý sa počas vládnutia túlal v pralesoch Amazónky, kde nachytal infladranti tapíra a anakondu... Úradujúci ministri navrhli za kandidáta na kráľovskú korunu ministra Kuka, ale pretože ho zabudli podporovať, do finále sa na ich prekvapenie dostal ex minister s mečom v erbe a jeho bývalý, exkomunikovaný korunný princ Gašpiv!
Bola to ťažká voľba, ľud bol zmätený a zvolil bývalého princa a tak zľudovel termín...menšie zlo. Kráľ sa ubytoval v novom paláci. So svojimi radcami sa učil svetový jazyk a myslel len na svoj národ. Zúčastňoval sa na folklórnych slávnostiach, športových súťažiach, obliekal sa do ľudových krojov, motoristických kombinéz a tvrdo cvičil dúchanie do fujary, ktorou ohuroval štátnické návštevy...
Mušketieri sa medzitým borili s veľkými problémami. Najskôr sa d´Źurdaňan rozhádal s markízou Zuzanou, ktorá bola podšefkou parlamentu. Opustila jeho družinu a vzdala sa aj vysokej funkcie, čo sa ešte v parlamente nestalo. Založila si novú družinu s tým, že ešte o nej počujeme... Na dennom poriadku boli hádky medzi rytiermi. Najskôr bol odídený liberálne mysliaci hrdina ruských bylín, ktorý sa zaplietol do finačných problémov. Nahradil ho jeden profesionálny jazdec, ktorý sa stačil aj za pár mesiacov riadne nabaliť. Nakoniec odišli aj zbrojnoši okolo Hruškoša, ktorým vadilo, že v kráľovstve nie je všetko s kostolným poriadkom a tak boli zasa nové volby...

Časť 2. Blízka minulosť

K moci sa dostali tí, čo ľudu najviac nasľubovali. Ich vodca majiteľ - najväčších topánok, túžil neobmedzene vládnuť už dávno. Nevšimol si, prečo a kedy sa dostal do parlamentu, kde patril k najväčším kritikom všetkých, čo neboli s ním. Obklopil sa niekoľkými milionármi a začali hlásať ľavicovú a sociálnu politiku, aby sa mali všetci, najmä oni, dobre. Pretože chcel mať najväčšiu moc, spojil sa s exministrom, čo má v erbe meče a konečne zjednotenými národnými rytiermi, ktorí cudzie chcú a svoje si nedajú. Spočiatku sa im darilo, kráľovstvo malo už hospodárstvo v poriadku, okolité krajiny ich zobrali do rôznych spolkov a v kráľovstve sa začalo platiť dukátmi , ktorými platili aj v iných krajinách... Múdry veštec však poznamenal: Z plnej rite sa dobre...

Keď však k nám západné vetry priniesli krízu, začal sa pre problémy vadiť aj nový triumvirát.

Päť rokov utieklo ako voda a už tu boli zasa volby kráľa. Za kandidátov boli navrhnutí dvaja bolševici z bývalého storočia. Rytier s mečom navrhol jedného starého alchimistu, ktorého zneužil na overenie si svojich preferencii a na uchmatnutie hlasov súčastnemu kráľovi. Tretia kandidátka, ambiciozna markíza Zuzana sa síce snažila, ale oslovila málo ľudí... Aj osamostatnený disident páter Ferró z bývalého košiara mušketiera Hruškoša chcel byť kráľom. Nakoľko celý zbožný život bojoval s Červeným drakom, organizoval mnohé revolty a sviečkový pochod, chcel sa konečne usadiť. Keď niečo zorganizoval, hneď ho zatvorili do šatlavy, kde v teple a suchu žartoval s drábami, zatial čo vonku ľudí bili a oblievali vodou ako cez Veľkonočné sviatky. Po veľkom tresku si páter Ferró, ktorý sa stal prvým mužom parlamentu, nevšimol, že tu sedí s bývalými drábami a z nadšenia a varenia halušiek s p. Burešovou odpustil vládcom Červeného draka, ktorí bili jeho ovečky. Nakoniec sa nechal opiť rohlíkom úplne prvým ministrom s mečami v erbe...
Ďalším kandidátom bol súčastný kráľ, ktorého začali podporovať vládnúci prvý minister a nadnárodný člen koalície, ktorý má všetko požičané a patrí mu sever kráľovstva. Podľa nich kraáľ myslí sociálne, cíti národne a hlavne im zobe z ruky... O kráľovský palác prejavila záujem aj kňažná Iveta, ktorú nenápadne podporovali traja mušketieri. Po veľkom tresku sa zapájala do boja za krajšie kráľovstvo. Pri nezmyselných hádkach o pomlčkách a iných hlúpotách podpísala petíciu, aby o kráľovstve rozhodol ľud v referende. Učila na univerzite a za poslednej vlády d´Zurdaňana bola pár mesiacov ministerkou... Jej manžel bol chviľu po veľkom tresku členom prvého parlamentu, ktorý opustil, pretože mal z toho, čo sa tam dialo, žalúdočné ťažkosti, a potom sa stal najznámejším meteorológom a humoristom. Mnohí si ho budú navždy pamätať...

Prebehlo prvé kolo volieb. Štvrté miesto obsadila markíza Zuzana, ktorá veľmi ťažko znášala porážku a svojim voličom z trucu neodporúčala, ako majú ďalej voliť .Tretí skončil bývalý nežno-revolucionár, ktorý oznámil, že už voliť nebude a v dobe volieb sa pôjde s bývalým mušketierom Čarnosom poprechádzať po lese....

Ostali dvaja.

Celá krajina plná plagátov. Na severe kráľovstva sa súčasný kráľ odfotil s miestnym panovníkom, čo má najväčšie pôžičky na svete.Trocha južnejšie sa usmieva s veľmi omladeným, vyhladeným prvým ministrom... A medzi nimi nenápadná blondína v okuliaroch obklopená športovcami a umelcami....

Keď zistil severný pán z Nemanič, že kňažnú Ivetu podporovali najmä ľudia z juhu kráľovstva, ktorí hovoria aj iným jazykom, veľmi ho to pobúrilo. Nie je predsa normálne, aby ľudia inej národnosti volili ako chcú a ohrodzovali tak voľbu súčasného kráľa, ktorý cíti národne. Poslal svoju osobnú čarodejnicu, aby národu vysvetlila, kde je sever a ako majú voliť. Dotyčná predviedla národu takú špirálu smrti, akú nedokázala dvojica Belousovova-Protopopov ani v čase najväčšej slávy šmýkania na ľade...

Karty sú rozdané. O pár dní sa stretnú dvaja víťazi... Všetko je vo hviezdach a v rukách tohto pospolitého ľudu, ktorý dúfam bude voliť tak, aby sa v tomto kraľovstve zrkadlá konečne vyrovnali...

Perpetum debile

Jajže Bože strach veliký
Padla kríza na Poniky...
Vláda však nespí, iskry riešenia kresá
Po dobrých nápadoch na báloch plesá

Na krízu nemá recept, na VUML sa jej smiali
Tak tvoria plagiáty, ľud sa raduje a kríza valí
Mierne nervní, hlavne ten, čo liezol do tanku
Ale ináč sa nenudia, však pozrite si Smotánku

Jednu krízu zažehnali, no tú s ruským plynom
Pomocou EU, českých zásob, ale to je o inom
Tak riešia fajčiarov, čo ešte plnia štátnu kasu
O chvíľu budú volby a tak o voličov sa trasú

Nám sociálne balíčky a obľúbenosť stúpa
Provízie z tendrov sebe, nie je veru skúpa
Kupuj naše výrobky! Slovák má nápad iný
Za balíčky vycestuje nakupovať do cudziny

Keď večer pri telke jedia cudzie, lacné žrádla
Na správach sa čudujú, že ďalšia firma padla
Obchody pri hraniciach sú vraj ľudoprázdne
Mliekarne, Tauris, Merina, aj iní sú už na dne

Ľudia už myslia a nie sú na komunistickom fete
Tiež chcú platiť ako poslanci vo svojom bufete
Sociálny balíček to je len malá nenápadná peha
Vláda by mala znížiť odvody, dane, hlavne DPH

Raz táto kríza asi skončí a bude sa hľadať vinník
Všetci zas budú pracovať, aj tí zo sidliska Luník
Zasadne vláda a oznámi nám s úsmevom na tvári
Príčinou krízy je bývalá vláda a hlavne zlí novinári

... CIA

Evolúcia...tradícia...funkcia...demencia...
sedimentácia...asanácia...indícia...pozícia...

Ambícia...manipulácia...korupcia...protekcia...
informácia...redakcia...autorizácia...

Reklamácia...asociacia...mobilizácia...indukcia...
demonštrácia...akcia...polícia...

Hospitalizácia...petícia...sankcia...revolúcia...
defenestrácia...resekcia...sterilizácia...

Kapitulácia...klimatizácia...demokracia...
civilizácia...deklarácia...humanizácia...

Opcia...koalícia...opozícia...akrobácia...preparácia...
inseminácia...špekulácia...

Ambícia...Patrícia...Felícia...asanácia...intuícia...
machinácia...polúcia...privatizácia...

Inštalácia...reštitúcia...indícia...prostitúcia...
kopulácia...byrokracia...defraudácia...

Demoralizácia...konkurencia...plynofikácia...
maďarizácia...delimitácia...dehonestácia...

Informácia...arogancia...kanalizácia...rekvalifikácia...
dedukcia...degenerácia...kremácia.

Len ukradnuté prázdniny...?

Svitalo. Začínal ďalší krásny prázdninový deň
Slastne si lenošiť, však vstávať skoro sa nemusí
Nik netušil, že nad vlasťou znáša sa hrozný tieň
A zrazu hlučný budík. Čo je? Obsadili nás Rusi!

Ulice miest plné ľudí, vzdor, slzy a zaťaté päste
Vraj prišli pomôcť na rozkaz kremeľského Nera
Cesty bez názvov, tanky a prvá streľba v meste
Pred poštou vyhasol mladý život Petra Legnera

Už sú tu! Majú rozhlas a telku! Šíri sa správa nová
Študenti bez zbraní vlastnými telami bránia školu
Pred Univerzitou zomiera dievča Danka Košanová
Slovák, Čech, Maďar - jednotní pred tankom spolu

Svet hľadí na národ, čo chcel s ľudskou tvárou raj
Mestá aj obce orú nám, vraj pozvané tankov pásy
Umiera Anka Uličná, otec troch detí Števo Ciberaj
Mišo Hamrák, Rudo Gavorník... V ulicich stále masy
Protesty veľmocí, sľuby pomoci a to je všetko asi...

Zradení, sami, tak ako kedysi, bez zbraní, bez obrany
Len slzy v očiach, zaťaté päste nad pokorenou vlasťou
Už vyletujú z polí, úkrytov k Moskve prvé lačné vrany
Vymýva normalizácia mozgy a farbí krvavou masťou

Ľudská fakľa Palacha, ten posledný záchvev vzdoru
Za noci zmizli pamätné tabule, čo pripomínali vraždy
A prvé objatia, bozky veštili, blíži sa epidémia moru
Ostnaté drôty, cenzúra, zradený, opľutý, cítil sa každý

Dnes sme v EU, však opäť v mnohých klíči okupantov semä
Tento pocit je hrozný a mnohí ľudia dnes už strácajú iluzie
Bulvárom kŕmené mozgy, tendre, korupcia, kšefty, to vieme
Hrať mŕtvého chrobáka je OK, keď tanky orú cesty Gruzie?

Majstri sveta vo všetkom...

Už týždeň celá Európa šalie, fandí a žije futbalom

Len jedna vec je v týchto dňoch na Slovensku istá

Náš divák vidí umelcov a cíti smútok, srdca zlom

Na MS je náš trávnik, rozhodca, no žiadny futbalista

Nás nezaujíma jasot divákov zo Ženevy, či Viedne

My máme iné ciele, chystáme Majstrovstvá sveta

Nie s loptou, ale hokejové, kde dopadli sme biedne

Postaviť v Bratislave novú halu. To je naša méta!

Zodpovední ako vždy plno rečí, plány a veľké oči

Postaviť nové Koloseum. No z víchrice je zrazu vánok

Každý svoje chce presadiť, veľa peňazí sa v tom točí

Myslia len na zisky. Kde bude stáť hokejový stánok?

V tabuľkách hokeja klesli sme po veľkej hanbe dolu

Či prídu hrači z NHL? Skôr uhádnete čísla v LOTE

A práca s mládežou? Nuž, zbúrajme športovú školu

S metlou hrali hviezdy hokej len v reklamnom šote

Kde bude stáť štadion, možno Sibila nám to vyveští

Ľudia sú už nervní, alergickí, nie však z prachu, pelu

Majstrovstvá slovenské budú sa hrať v Budapešti?

To nikdy! Opravíme starčeka - zimák Ondra Nepelu

Keby v dobe majstrovstiev zrazu prišli veľké mrazy

A zamrzol Dunaj aj všetky jazerá... To by bolo super!

So svetom by sme opäť vydrbali nie raz, ale tri razy

Nestavali by sme štadióny a neprišiel fajnový súper

Miliardy by rýchlo zmizli, naplnili niečie konta lačné

A boli by sme opäť majstri. Nevadí, že kontumačne...

Sci-fi?

Začína ďaľšia z horúcich slovenských nocí.
Päť ľudí v spodnom prádle uteká k parkovisku.
No, tak to dopadne, keď blbov dajú k moci.
Keď zakážu ti zobrať pivo, slaninu, aj Whisku.

Poďme už. Štartujem.Zbohom náš rodný chotár!
A máme všetko? Každému zmeravie telo aj tvár.
Vstupenku vnučke jak do cirkusu... Potvrdil notár.
Vydržte, všetko si kúpime, zbohatne Krk i Hvar.

Rozdáva žena každému rožok a koliesko klobásy.
Peniaze máš? Pas? Neboj, sto euro na osobu a deň.
V rádiu Jadranka a oni čušia, akoby išli do basy.
Maďarský colník smeje sa, ich nosy vrhajú dlhý tieň.

Rýchlo to prehltni! Blíži sa colnica vnukov veľkého Tita.
Do riti! Asi nám dôjde benzín, dotlačíme to k hranici?
Skurvená dovolenka! Kráľovstvo dám za plechovku Pita!
A všade naokolo sa dlávia žrádlom slovenskí maníci.

Začína kontrola a colník smutne prezerá prázdny kufor.
Tak veľa peňazí? ozve sa dcéra. Prečo tá krížová cesta?
Euro už máme za tridsať, ktorý blb vymyslel tento fór?
Bože, jak je tu draho!Aj mlieko, maslo aj plávacia vesta...

Prečo sme takí trpáci? Jak ovce všetci k Jadranu idú.
Kešeňa plná peňazí... Syn počúva hity burliváka Landu.
Za to sme mohli letieť LAST MINUTE možno aj na Floridu
Krásne sa opáliť, okúpať, netrpieť a fotky z Disneylandu...

Historický omyl

Posledná najdlhšia noc a zmučené telo tak páli
Smradľavá kobka a na slame pobehujú krysy
Nie, nezradil som. Dukáty nedám! Čo sa im máli?
A mlčal, keď pýtali sa: Kde poklady skryl si?

Zajtra ma popravia a uvidím nebo a moje Tatry
Zavesia na hák, jak očovský bača voňavú slaninu
Cigáni budú hrať, poddaní plakať a zahoria vatry
Márne sa obhajca snažil, neveria v moju nevinu

Zbohom kamaráti moji, dievčatá Marky, Zuzky, Aničky
Daj Bohu dušu a mne dukáty! kričal som vtedy veľakrát
Zajtra večer sa rozlúčim, tam na popravisku šibeničky
Čo som nazbíjal, rozdal som, ja prvý socialny demokrat

Zavŕzgali dvere, zrazu jasná žiara a v žalári tri víly
Omamná vôňa hôr a ozvena žalárnikových krokov
Prepáč nám, Juraj, zajtrajšok, aj víla sa niekedy mýli
Mal si sa pôvodne narodiť neskôr, až o tristo rokov

Zbojníci budú si dobre žiť a pandúri zobkať im z dlane
Po zboji, po nociach na báloch oslavovať ich bude vláda
Sudcovia slepší jak spravodlivosť, len neublížiť vrane
Chudákom brať, bohatým dať... heslo Roba, Jana a Vlada

Tak sa nám, Jurko, zajtra drž. Neboj!Ukáž im svoju silu
Nesmuť! Pospi si! Nemôžeš? Dáme ti odvar z maku?
Ešte raz prepáč, už sa to nestane, nerozplač svoju vílu
Ľudia ťa budú spomínať a všetko budú mať na háku...

Najbohatší štát

Ahoj, už nepíšeš? Stretol som kamošku Lidu
Aféra stíha aféru, každé noviny perú špinu
Ak nevieš ako, prečítaj článok admina Dydu
A nehraj na city, viem, že parketu máš inú

Pozerám vládcu, vraj vládnutie a politika je o moci
Just dal milion na rodné ihrisko a radosť má veľkú
Glendová tvrdí, zle počul som, volám linku pomoci
Šibe mi, hluchý som, slepý, mám pokazenú telku?

Ideme tuším naspäť... opakujeme vari zasa históriu?
Triumvirát tu vládne tvrdo, jak v otrokárskom Ríme
Staviame vysoké dvojkríže just tam, kde Maďari žijú
Armáde miliardy, stavajú snehuliakov v lete i v zime

Bitka troch cisárov o polia, aj my máme svoj Slavkov
Fabriky sú už rozdané, tak o pôdu zúri vojna feudálov
Pozemky na stavby? Nie, na víno, na lieh zo zemiakov
Exminister búcha v maštali, každá sviňa si drži válov

Staviame najdrahšie dialnice na vyvlastnenej zemi
Čakáme fondy plné eur, budú zas jachty, vily a ranče
Narýchlo ušitý zákon, už nemáš dom a smutno je mi
Boháčom z Kuby prídu cigary, chudákom pomaranče

Majú snáď dohodu pri víne, asi im ide o pozície
Už roky sa vo vládach točia pri moci stále tí istí
Už smiešny je s maslom na hlavách boj opozície
Počujem Gottwalda? Nie, zas vládnu komunisti

Švajčiarsko? Kuvait? Nie, my sme najbohatší štát
Roky tu mafie rabuju, dostali valašku do vienka
Novinár odhalí, potom sa tutle a sudca dáva pat
Akcia polície. Novinárka? Nie, zdrhol Červenka

Švajčiarsko? Kuvait? Nie, my sme najbohatší štát
Tunely fabrík, bánk vždy z daní zaplatí tento ľud
Za to nám dobre platení poslanci dávajú roky mat
Stačí nám pivo, vodka a švejkovské: To chce kľud!?

Nová šľachta

Zaslintali závistlivci slovenského netu.
Vodcovia nám ukázali ich daňové priznanie.
Splnili si povinnosť ako lacnú operetu.
Hit storočia vyhralo Gombitovej Vyznanie.

Sumy veľké. Odkiaľ? Ako?Je to vrchol ľadovca?
Zdravotníctvo, školstvo netrpí už podvýživou?
Myslíte si , že som hlupák, baran a či tupá ovca?
Socialny program sebe... poliali si vodou živou.

Nikto nič nemá, zhltol to slovenský trojuholník...
Ani miláčik smotaniek, čo dotoval každú stranu.
Toho, keď súdili, mlčali, nezastal sa ho veru nik.
Opustili ho jeho vrany, keď zavreli za ním bránu.

Majetky veru žiadne nemá aj ten nebankár Fruni
Aj ten horňák, čo nemá nič a všetko požičané.
Miluje Uhrov, teplých. Z chlastu mu v hlave duní.
Boh vie, ako z ničoho odvádzali pre štát dane.

Paláce a majetky rastú ako huby po daždi.
Hacienda v Španielsku, v karibiku jachta.
Štát nekŕmia, ale doja, veru riadne každý.
V sociálnom štáte zrodila sa nová šlachta.

Odpílili konáre košatému stromu.
Nuž nebude kyslík a pre dôchodcov plat.
Kryl by zapel z nebeského domu:
- Piliere stavíte, prosím vás komu? -
Múdra hlava vymyslela: Vyberte si vklad!

Zaspievajme si, šepol otec vlasti, keď sa lúčil.
Zaspievam si tú moju, aj keď smutno je mi.
Bolo to trápne... Aj slzy. Ľud sa smiechom pučil.
Vrch je naklonený... v tej slovenskej zemi...

Skúšajú tu s nami roky sexuálne praktiky.
Hore, dole, plno trikov, ojebov a kúziel.
Ako dlho? Mám už prax a z nervov asi tiky.
Založím si sex poradňu ako Radim Uzel.

Ľudia bez minulosti...

Keď skončila sa doba temna, zavládla radosť.
Spočiatku sme tomu neverili... Je to ozaj tak?
Komunisti zmizli, však urobili svinstiev dosť!
Teraz už nebude pravdou lož. Alebo aj naopak?!

Pár týždňov sme tancovali, vdychovali slobodu.
Na tribúnach politici znalí, kde je sever, západ.
Poniektorí vytriezveli, keď Mufti zmenil pohodu.
Ako to tu bude ďalej? Mnohí mali v hlave nápad.

Veď veľa rokov socializmu a sovietskej poroby.
Za groš drieť a opäť veriť, že už zajtra bude blahobyt.
Schôdzovanie a budovanie magora z nich urobí.
Ceny veľké, platy malé. Päť melónov a máš holobyt.

Opäť sú tu komunisti - prezlečení páni managéri.
Záhada je to aj pre detektívov zo serialu Kosti.
Spokojne tu tunelujú a mafie miera na nás kvéry.
Cibulka neklamal! Je tu veľa ľudí bez minulosti...

Mladý budovateľ tešil sa, keď v 68 prišli Rusi.
Študoval marxizmus, pelendrek a udal aj matku.
Odišiel do USA, tam imperialistov zničiť musí.
Po nežnej neváhal, ku kapitalizmu vedel skratku.

Desiatky firiem, dozorné rady. Viete, že bol rezident?
S Koženým Harwardy. Ulapil najväčší hrniec mastný.
Zas bojuje za vlasť, ale teraz ako hokejový prezident.
Hráči ho milujú, aj diváci, najviac však Peter Šťastný.

Keď ulicami jazdil Trabant, Wartburg, Moskvič, Gazík,
mali ho radi, muzikanti, speváci, odborné múzy aj víly.
Šaleli babky, keď v repete spieval playback Robo Kazík.
Jeho pes ho rafol do nosa, myslel si, že je Stalin-Džugašvili.

Každý deň z bahna vyletí smradľavá bublina. Nič sa nedeje.
Ten rozhrešenia daval v konšpiračnom byte,ten bol diplomat.
Ex-poslanec v TV utrpel blamáž a nové lži negujú nádeje.
Myšlienkam,túžbam,odkazom nežnej dávajú vládcovia mat!

Prečo...?

Posledný spoj. - Ahoj,- pozdraví kolegyňu Vierku.
Muž bude nadávať, večeru odbil aj dnes párkom.
Už zase ide neskoro, v robote nestihla uzávierku.
Unavená domov kráča. Nocou. Tichým parkom.

Bojí sa strašných tieňov. Keby tak mala v ruke bakuľu!
Svit neoniek, brnkajúce motýle so znakom smrtihlava.
Za tou zákrutou už býva, ak nestretne grófa Drakulu.
Nech už tá cesta skončí. Chytá ju triaška a bolí hlava.

Trocha si vydýchla, už vidí ich známe paneláky.
Zdraví sa s dedkom venčiacim pouličnú zmes.
A ešte obísť jeden výkop a preskočiť dve mláky...
Zajtra to musí dokončiť. Nechce sa báť ako dnes.

Konečne pri bráne... Z tieňa vystupujú dvaja chlapi.
- Dobrý večer! Otvoríte nám? Zabudol som si kľúče. -
Otvára. Púšťa ich a že ich nepozná? Vôbec ju netrápi.
Pár schodov k výťahu. Na cestu svietia žiarovky lúče.

Privolá lift. Prečo ich púšťala? Sú divní a jeden kríva.
- Kam to bude? Až hore?- Trocha sa bojí a zas tá zimnica.
Muži sa zasmejú. Výťahom šíri sa zápach potu a piva.
Jeden z nich stlačil gombík. Konečná stanica. Pivnica.

Ucíti úder. Hviezdičky. Tma a krv sa valí z pery.
Kopance do brucha. Direkt a už padá prudko dole.
Šaty z nej trhajú. - Nie! - Veľký nôž na hrdlo mieri.
Trasie sa. Od zimy? Od strachu? Krvavé telo holé.

- Vstávaj!- jeden ju zdvíha za vlasy k sebe prudko hore.
- Kľakni si ty, kurva! Nebráň sa! Viem, že sa ti to ľúbi. -
Bože, snáď tu neumrie! Na zemi aj na nej krvavé more.
Ďalšia facka. Koľká už? - Nebráň sa! Ber si ho do huby! -

- Ty tam tak nestoj, nefajči, nezáviď. Poteš mladú pani. -
Odrazu necíti žiadnu bolesť a už len tu potichu vzlyká.
Nech už to skončí! Žiarovka zhasla a tma ako v bani.
Druhý pokľakne, chytí ju za zadok, kruto do nej vniká.

To ticho. Leží jak v ringu, zvracia. Už skončila tá hrôza?
Chýba jej kabelka, na krku šrám. Pamiatka na retiazku.
Čo teraz zažila, bol odvar hororu. Žiadna poézia. Próza.
Špinavá, opľutá. Nájde si ešte niekedy recept na lásku?

Lekárska prehliadka. Psychológ a tie manželove oči...
Čakanie. Chodby. Hlúpe otázky na policajnej stanici.
Nechápe, necíti, omdlieva a celý svet sa s ňou točí.
Stále sa vracia to peklo prežité v krvavej v pivnici.

- Tak už ich majú!- smutný manžel jej podáva noviny.
Prehltá tabletku a trasúcou rukou si dáva pery k vode.
Číta tú správu, neverí očiam. To hádam nie! Nevinní?
Sudca ich prepustil. Vyšetrovanie prebehne na slobode...

Osudný omyl

.


O tretej v noci vstal z manželského lôžka.
Len zvedavá Luna sleduje jeho kradmé kroky.
Teraz sa pomstím za útrapy, milá Božka!
Za biednu stravu, samotu v posteli celé roky...

Útočí prudko, tak ako Turci na Moháč.
Kladivom rozbíja tvár tmavej obrazovky.
Už z okna letí PéCé. "Nebudem paroháč!"
Skončil sa ten tvoj blog a mejlov stovky!

Už reže káble, reprákom ničí membrány.
V tej tme len mesiac je svedkom jeho činu.
Napustí vodu... a tlačiareň utopí vo vani.
Šťastne si utrie pot necítiac žiadnu vinu.

Zajtra sa budeš milovať a urobíš mi rezeň.
Pri dobrom víne zabudneš na svojho boha.
Stačilo lásky bez lásky. Už nie som väzeň.
A jeho žena spí, z postele trčí jej sexi noha.

Zaspáva s úsmevom, zachránil šťastie rodiny.
Netuší, hlupák, že bude žiť už len štyri hodiny...
.
.

Konečná stanica

Keď sa Romanko narodil, neboli žiadne oslavy.
Vonku padal husto sneh a okná zdobil mráz.
"Ach dcéra, to si nemala! Pankhart z Bratislavy!"
A nebol otec, krstný, sudičky nenašli ich laz.

Chvíľu ho mama dojčila, však nezničí si postavu.
Sneh sa už päťkrát odvtedy roztopil a vyschli lazy.
Keď babka umrela, zavadzal. "Čo s ním? Do ústavu!"
Tak s malým kufríkom... a pasák zatrúbil tri razy.

Zrazu mal plno mám, však žiadna nebola tá pravá.
A hračky, jedlo, aj posteľ, aj priateľov plný dvor...
V sobotu návštevy. Zas neprišla, vraj nie je zdravá.
Tak sa skryl na WC, plače a všade zapácha chlór...

Desiate narodky a kuchárka napiekla zákuskov.
A dostal knižku. Z obalu škerí sa Indián s lamou.
"Dnes tu spíš poslednú noc, tak nelietaj s puškou!"
"Zajtra je tvoj deň, príde si po teba otec s mamou."

Stojí tu s kufríkom, tak sám a po tvári tečú mu slzy.
Včera sa jašili, rozbil si koleno a teraz ho bolí noha.
Čítajú jeho papiere. "Je syn prostitútky? Nie je drzý?"
"No poď chlapče, Rozlúč sa...Dúfam, že veríš v Boha!"

Zakýval ústavu, nasadol, už nepočul detský smiech.
"Neboj sa," tíši ho nová matka. "Boh vedie tvoje kroky!"
"U nás ti bude dobre, len nesmieš klamať, to je hriech."
"A ďakuj Bohu, že sme ťa vytiahli z tej hnusnej stoky."

Skromná večera a pred ňou modlitba. "Vďaka ti Pane."
Umyť sa, pomodliť... budeš mať Romanko ťažké dni.
"Tá tvoja matka, snáď nebudeš po tej diablovej vrane."
"Dobrú noc, usmej sa... o Bohu budeš mať krásne sny."

Škola je fajn, len v kostole farár mal čudnú otázku.
A doma modlitby, pokora a tresty za každú hlúposť.
Prečo ma Boh zatratil? Mám predsa právo na lásku!
Aj dnes som hladný... Bože, koľko trvá ešte ten pôst?

Dnes kráča domov pomaly, v žiackej má zlú známku.
Aj z fary utiekol, tak čudne ho hladkal, keď vravel o Bohu.
Zbije ma, reťazou pripúta o posteľ a zamkne na zámku?
"Vymlátim z teba gény matky kurvy, čo stojí na rohu!"

Veľakrát z domu utiekol, vrátil sa a boli tresty, hlad.
Modlil sa, trpel a chcel zomrieť, jak na kríži spasiteľ.
V pivnici posteľ a nad ňou kríž, Biblia a nočný chlad.
"Kto je ten človek, čo ma bije? Otec, či šialený kazateľ?"

Dnes má pätnásť a zasa bitka. Nevydrží tu ani hodinu.
Zdrhne preč, nevládze. "Pomôž mi prosím, Bože drahý."
Zbalím sa, aj knihu, čo mi vzali, opustím túto rodinu.
Aj pešo, stopom, či vlakom. Ďaleko. Do Brna, do Prahy.

Už sedí vo vlaku, spomína na toho dobrého TIRáka.
Jak predal knižku, keď už bol zúfalý a nemal čo jesť.
Keď tam v parku zaspal a ukradli mu kufrík... Do šľaka!
Na pani, čo lístok mu kúpila k tete. Použil malú lesť.

Zaspal a zas sa vo sne bláznil s peknou Ankou v stohu.
Raz za ňou príde na fáre a ukáže ju všetkým tam na laze.
Zatrúbi aj pred domom, kde ho bili a modlili sa k Bohu.
Zrazu ho niekto zatrasie: "Kluku vstávej, už jsme v Praze."

Myslí si, že opäť sníva, obrovský dav ho strháva vpred.
Schody, čo samé chodia, metro, butiky, úplný Babylon.
Musí sa niekde umyť, bolí ho noha, spravil sa mu vred.
Tu sa raz preslávi. Všetci budú naň ukazovať. To je on!

Tam WC a on je rád jak prútkar, čo našiel prameň vody.
Zrazu spozornie. Chlapčenský smiech a čuje známu reč.
Tí traja frajeri tu fajčia oblečení podľa najnovšej módy.
Prihovorí sa im, keď sa umyje a všetci okolo odídu preč.

"Ahojte chalani! Čo tu robíte?“ Hltavo pije z dlaní dlhé logy.
"Ja som Tomáš, sevas, ušiel si z decáku, alebo z domu?"
"Si nový a pekný. Ty budeš mať úspech! Bral si už drogy?"
"Foter pije,mater šľape,jablko nepadá ďaleko od stromu."

Nechápe... "Kde bývate? Čo robíte?" rýchlo chŕli otázky.
Peter si zapálil Marllborku a zahundral: "Nikde a všade..."
Roman si z nudy po stenách pozerá nemravné obrázky.
"Keď budeš šikovný... Ale je to šmýkanie po tenkom lade!"

A vrznú dvere, v nich chlapík s odznakmi okolo klobúka.
"Ja pšijela, jak slíbit, main Gott... a vy tu máte nový kluk?"
"Choď s ním. Vráť sa večer, 50 EUR vypýtaj od toho buka."
A Roman šiel a netušil, čo so svojim prvým zažije múk.

Kúpil si jeansy, tričko, chalanom guláš, cigy a tri pivá.
Chce ešte reeboky, tak musí makať, to veru každý uzná.
Už mluví česky, fajčí. Včera sa nevyspal, znudene zíva.
Nervózny čaká tu pred WC, kedy sa zjaví vhodný buzna.

Už naberá rýchlosť kolotoč, z ktorého vystúpiť sa nedá.
V hoteloch, v autách predáva všade telesnú schránku.
ZAJTRA nie je... len DNES. Budúcnosť? Ružová? Nie šedá.
Už bol aj herec, otrok, nahý model. Zabudol na Anku.

Desiatky chlapcov spod Tatier ľahko opustia domovinu.
Tak ako sokoly vyletia a potom strmhlav končia svoj let.
Hľadajú bohatstvo, lásky. Necítiac pre svoj odchod vinu.
Končia smutno svoju púť. Na hlavnej stanici. Vedľa toaliet...

Upozornenie: Tento príbeh nie je fikcia...

Rebélia

Kultúrny dom.

Všetci v mestečku na ňom odpracovali zadarmo stovky hodín v akcii Zet. Potom ho sprivatizoval albánsky vekslák z Bratislavy za pár korún. Prerobil ho na masážny salón, teda bordel. Fabriku na spracovanie dreva, kde miestní pracovali desiatky rokov, zasa priklepli za symbolickú korunu teraz už exposlancovi, ktorý ukázal tunelárom Braniska, ako sa rýchlo razí tunel...

A tak sa jej bývalí pracovníci schádzali v zadymenej, ale útulnej krčme na námestí, hneď vedľa kostola, obchodu, "kultúraku" a špekulovali, čo ďalej...

" Ferko, dones nám 10 pív a k tomu nejakú zápražku..." prerušil mlčanie Tóno.

" Ja už neviem ako ďalej, keď zdražia ten plyn... tuším porúbem všetky jablone, apoň ušetrím."

" Ty kokot, radšej by si mal obrať jablká a vypáliť ich... Čo ich tam necháš zmrznúť ako vlani? "

" Serem na ne a just vyrúbem..." " Ja som vedel, že si kokot, ale že až takýto..." chytil sa Miro za hlavu. Odpil si z piva a exol decák Borovičky.

" Kurva, chlapi, mne už s toho jebe... v tej fabrike som si aj zarobil, aj domov niečo odniesol... a teraz? ... nie je do čoho pichnúť..."

" Čo ti stará zasa nedala?"

" Ty kokot, ak nemáš v makovici nasraté, tak sa zamysli..."

" Chlapi, však tu robí iba farár, kostolník, pár ľudí na obecnom úrade a Lojzo v konzume..."

" A tuto v krčme Ferko, aby som nezabudol... Ferko, daj nám to ešte raz a napíš mi to..."

" Zabudol si na tie kurvy oproti z kultúraku" poznamenal Ernest a pozrel sa na Igora, ako zareaguje.

" Chceš po papuli?" ozval sa konečne Igor.

" Pomaly, čo sa urážaš... však všetci vieme, že tam robí sestra tvojej ženy kurvu..."

" No a čo? Tvoja je zas podnikateľka... šije podprsenky na živnostenský... nemá dielňu, stroj, látky a majitel jej nedá ani očeerku, ani dovolenku, ani hovno... a už ste sa videli ako milionári..." " Je to možné ?...Ty magor, aká podnikatelka, normálne maká od svitu do mrku a peniaze nevidí... Aj minule im dal za balík podprd, aby si to predali, namiesto výplaty.... Ferko, dones nam to ešte raz a tomuto blbovi kofolu, nech sa preberie..." zasmial sa Ernest.

"Ferko, máš tam tlačenku s cibuľou?" snažil sa situáciu ukľudniť Tóno.

" Mmmali bbby smmme nnniečo uuurobiť," ozval sa koktavý Jožo, ktorý doteraz mlčal.

"No, mali, ale čo? "

"Mám nápad, pojdeme na obecný úrad a povieme im pekne od pľúc, prečo na nás jebú a nepomôžu nám...Však sme ich zvolili, tak nech sa starajú, hádam nepôjdem na staré kolená makať do cudziny ako mój dedo za prvej republiky...!"

"A keď budú pičovať, vyhádžeme ich z okien, ako v tom filme Jan Hus," zapojil sa Jano.

" Z prízemia? Ty magor, už nepozeraj tie filmy, lebo ti mäkne mozok !"

Všetci sa zasmiali a Tóno pokračoval: " Tresnem po stole, abyže nejakú robotu zohnali, však sú tam pre nás. A keď to nepomôže budem tam stáť, dokiaľ niečo nevymyslia..."

" Aaaj ttttresnúť im pppo ppppapuli mmmôžeme," ožil bývalý milicionár Jožo.

" No a zavrú nás! Papuľa ti rapčí ako guľomet, ale samé kokotiny!"

"Navrhujem ísť do Bratislavy pred úrad vlády..."

Zrazu sa vo dverách objavila vysmiata tvár poštára Laca.

"Chlapi, čo tu trepete, do konzumu priviezli borovičku z čiernej pálenice. Lojzo ju predáva v akcii... Toľko nestála ani za Husáka!"

"Ferko platím..."

"Aj ja..."

"Aj ja..."

"Napíš mi to."

O chvíľu bola krčma prázdna.

A tak sa skončila jedna rebélia...

eMDéŽet

Je ráno. Anna už v kuchyni. Manžel sa holí.
Chystá raňajky, desiatu, postaví vodu na čaj.
"Vstávajte spachtoši! Tebe sa nechce do školy?"
"Prídem dnes neskôr. Vieš oslava. Tak sa maj..."

Bože, nič nového, jak pozná už tieto jeho vety.
"Umy sa. Vieš básničku? Ty môj malý škriatok.
Jedz, sadni si, nechaj ho... a nezabudni kvety.
Ahoj. A pusa? Buď dobrý, učiteľka má sviatok."

Sviatočné šaty. Ústa narýchlo pretrie rúžom.
Tuším som pribrala. Šediviem a tie vrásky...
Príde aj vedenie. Nechce sa pretŕčať mužom
Galantné reči a hlúpe vtipy. Falošné masky...

Robota skončila, už všetci sa hrnú na oslavu.
Slávnostné menu. Úsmevy, tulipán aj osuška.
Báseň, zákusok, káva a pol litra vína na hlavu.
Prejavy, bozky. Riaditeľ každej šepká do uška.

Pustili magneťák, nálada... Tancujú prvé páry.
A už sa nalieva. Nie! Hop a v pohári borovička.
Vedúci šepká jej narážky.To sa mi snáď marí?
Hladká ju. Toká. Keby ho videla jeho polovička!

"Už musím. Je neskoro. Deti už budú hladné..."
Drží ju za ruku. "Napi sa, však dnes je eMDéŽet.
"Ale kačička, tvoj odchod nehodnotím kladne!"
Lúči sa. Bozká ju. Pár dvojzmyselných viet...

Konečne doma. Už varí sa v kuchyni večera.
"Čo bolo v škole? Pochválila ťa pani učiteľka?"
Vraj kačička, blbec..To by teda mala káčera!
Deti už zaspali. Štrikuje. Do noci svieti telka.

Postaví na kávu a voda už začína vrieť,
zvonec ju preberie, na chodbe tacká sa tieň.
Opitý a v ruke pralinky, zvädnutý kvet.
"Mamička, hneváš sa? Však dnes je Deň žien..."

Zas mínusový deň. Kto to len vymyslel? Nechápe...
Vedúci vytriezvie, nebude kačička, nazvýši jej plat.
Otvorí pralinky. Ľahne si. Jej gratulant už chrápe.
No čo, dostala bukrétu, osušku... aspoň jeden klad...

Vtáci

V krajine Aves si žili krásne, veselo

Kým vlády sa neujali hlúpe hýle

A starý tetrov riekol: Eto vaše delo!

Nastala doba temna, ťažké chvíle

Hýle si vypásali tie červené bruchá

Okolo stehlíky, červienky, murárik

Žrádlo z dovozu, nie komár, mucha

Ak nie si červený, buď v tôni rybárik!

S červeným zobákom a skrčenou nohou

Mohli si bociany kľudne lietať po svete

Klepali zobákmi, vzývali pri moci bohov

Ďatle ich hlúpoty ťukali po celej planéte

Nad krajom krúžili vo výške supy

Strážili poriadok smutnej vtáčej ríše

Slávik im trilkoval... nie je hlúpy

A klietka s rebelmi, smutne sa kníše

Spevavce spievali vládcov piesne

Ak chceli letieť inde do tepla na juh

A v klietke začalo byť zrazu tesne

Svedomie vtákov leptá hrozný lúh

Aj sokol chcel dosiahnúť výšky bohov

Tak porušil veľa božích prikázaní

Navštívil supov, nebál sa diabla rohov

A udal orlov, jastrabov a pár kaní

Dotĺklo v diaľke srdce starého tetrova

A zrazu zmizli hýle, červienky aj supy

Spev vtákov oznámil: Ideme odznova

Straky a krkavec na sľuby nie sú skúpi

Pretieklo od vtedy v riekach veľa vody

A straky majú už plné svoje hniezda

Aj supom sa odvtedy opäť dobre vodí

Z mimikry hýľov už presvitá hviezda

Vrabce a sýkorky zobkajú z kontajnera

Slávici spievajú zas mocným svoje hity

A opäť majú vtáci svojho Caligulu, Nera

A v mysliach vtákov, ožívajú staré mýty

Zaškriekala sojka, vyletela prudko hore

Zobudila kuvikov, sovy z blízkej viechy

A v horách smutný sedí sokol na javore

Preberá si drobné perie... a svoje hriechy

Srdce z medu

Ak ti dnes ráno nastúpa krvný tlak
A srdce sa nehou mocne rozbúcha
Tak silno hlasno ako rútiaci sa vlak
Skloň hlavu, šepni jej tíško do ucha

Ľúbim ťa

Ona ťa nechce pobozkať? Asi ti luže!
Usmej sa na ňu... pravda je určite iná
Hrá to len... možno ju obmäkčia ruže
Zlatko, nie je dnes náhodou Valentína?

Z horiacej sviece steká teplý vosk
Ten vláčik klepoce, húka jak sova
Pery sa nájdu, spoja v nežný bozk
Zopakuj potichu len tie dve slová

Ľúbim ťa

Srdiečko z medu s nápisom Z LÁSKY
Kúp jej aj cédečko, kde spieva Tina
A v pevnom objatí jak v snope klásky
Ona ťa pobozka... však je Valentína!

Dievča z Klondyku

.

Večer s úsmevom ukončí správy
Rozhádže s veľkými okami siete
Pasce, ak ten pravý sa opäť zjaví
Zrkadlo, je najbohatší na svete?

Vidina hotela a múdry Odyseus
Opustil ju aj český finančný mág
Pri prvom stáli Afrodita aj Zeus
A v telke... Kurva hoši gutten tag

Génius - bohatý miláčik NHL ľadu
Mal tiež asi pokyny od toho zhora
Pochopil, či dostal niekoho radu
Možno sa poučil aj z prípadu Zora

Bola to svadba... ako z Hollyvoodu

Lednický zámok a koče plné ruží

A opäť zasiahlo to mocné woodoo

V ošiali Klondyku... Prachatí muži

.

Pri tancoch s úsmevom držal jej palce
Ona však hľadala s pomádou seladona
Konto, fáro, čo má viac než štyri valce
Veselé Vianoce! Don Juan a jeho doňa

V ten večer so šašom kydá tony špiny
Čviriká o nej už každý vták, či škorec
Pre lásku trpela, ona je čistá a bez viny
Miesto nej vidím známy kosoštvorec...

Celebrity...

Kto prechádzal v sobotu večer okolo SND, pripadal si ako v Hollywoode pri odovzdávaní oskarov. Nechýbal červený koberec, pred ktorým zastavovali limuzíny a vystupovali naše celebrity dôstojne kráčajúce na ples, ani dámy predvádzajúce drahé róby ušité v metropolách svetovej módy. Štrngali klenotami, bohatšie s iskrivými diamantami, chudobnejšie s tými od Swarovského. Pánov v smokingoch škrtili šerpy a jeden sa prezentoval dokonca v sukni. Nádherné mejkapy aj na tvárach niektorých mužov. Mnohé celebrity, momentálne osamelé, oprášili staré lásky a prišli s nimi, ako by sa nechumelilo. Vo foyer každého privítali hostiteli, všetci sa usmievali a podávali si ruky.

.

Ples otvorila hlásateľka večerných správ z STV.

Po pani Jarmile si zatancoval balet SND, všetko išlo podľa plánu až do chvíle, keď baleťáci zdvihli partnerky nad hlavu, jeden pár to neustál a padli na parket. Zdrvenemu umelcovi priľahnutému svojou partnerkou naštastie tvár zakryla suknička partnerky. Aké Vivaldiho ročné obdovie to predstavovalo, neviem.

.

Speváčka Dani Klein úderom gongu otvorila plesovú sezónu...

.

Z najvyšších ústavných činiteľov neprišiel nikto.

Pán prezident náhle ochorel a premiér sa asi chystá na karneval v Caracase.

A potom sa už tancovalo - aj valčík, aj na hudbu nestarnúcich hviezd - Cambella z UB 40, Haberu, Žbirku, Pilarovej a neúnavnej repeťáčky a krasokorčuliarky pani Mázikovej...

Dámy si pri tanci pridržiavali svoje kabelky (vedeli, že sú medzi svojimi), podnikatelia debatovali, celebrity spievali a všetci popíjali všetko, čo tieklo. Najlepšie sa zabávali tí, ktorí v posledných volbách neuspeli. Záverečnú tentoraz neodtrúbili páni Kaník a Mikloš, asi preto, že exfinančníka čakala v nedeľu politická debata v televízii a exministra čaká buď doma rozostavaný hotel, alebo predávanie Nota Bene v Brne...

Nadšená moderátorka nemenovanej televízie neskôr ospevovala, ako sa naše celebrity vedia baviť...

.

Priznám sa, že som vyhľadal v slovníku cudzích slov, čo vlastne výraz celebrita znamená a zostal som prekvapený. Malo by sa jednať o výnimočné, jedinečné, známe a vážené osobnosti.

Ja som na plese videl celebrít velmi málo. Neviem, či k takémuto titulu stačí prečítať správy v televízii, stať sa rosničkou, uvádzať rôzne spevácke, tanečné,odtučňovacie a vyvolenné súťaže, mať piercing, divoký účes, na opasku skalp niektorého milionára, silikony, šokovať milostnými, alebo alkoholickými aférami, alebo za každú cenu plniť bulvárne časopisy (veď aj negatívna reklama je reklama...) Väčšina celebrít u nás vzniká na objednávku za pomoci bulvárnych novinárov a fotografov a niekedy stačí ukázať, či má (a aké) dotyčná nohavičky...

.

Medzi celebrity patria osobnosti, ktorých práca a činy sú prínosom pre spoločnosť...

Určite medzi ne nepatria skrachovaní politici, podnikatelia, ktorí nevedia vysvetliť, ako prišli k majetkom a rôzne zlatokopky a zlatokopi, treťotriedni umelci a komedianti. Nebyť tvrdej reality, určite by sa teraz po plesoch pretŕčal pán Fruni a ozdoba všetkých plesov a smotánok - dnes chorý pán veľkopodnikateľ Majský...

Koncom mesiaca sa vydajú naše "celebrity" na spanilú jazdu prežiť nástrahy ostrova Sangat, ale o tom inokedy...

Pod lampou

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.
.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

PF 2007

Odfrčal Santa, opäť sa blíži Nový rok.

Jeden je smutný, druhý sa smeje rád.

Psov, mačky, vtákov však čaká šok.

Sme šťastní, vládne nám triumvirát.

Prípravy vrcholia: Dve basy šampusu,

chlebíčky, údené, Um, víno slivovica...

Kto pôjde do ulíc aj pomádu na pusu.

Dočkáš sa, na bozky priprav obe líca.

V telke nič. Vypni to! Pre pána Jána...

Bradatá zábava zas v novom obale.

Večer nás privíta Honzova Marianna.

Zábava celebrít v krčme, či na bále.

Pustiť si muziku, hulákať, tancovať.

Piť všetko a flašu žmýkaj dosucha.

Pobiť sa, poplakať, zobudiť starú mať!

Nech každý vidí, jak Slovač lúcha.

Dnes hodiny sa ozaj rýchlo vlečú.

Otvoriť šampusku, vyhodiť piráta.

Je polnoc! Hurá, už bublinky tečú!

Aj deti objímať, bozky nik nezráta.

V rachote petárd, divého ohňostroja

zarevať hymnu, však Nový rok je tu.

Prípitkov, objatí a sľubov ako hnoja.

Nebudem fajčiť, ja piť, ja držať dietu...

Na obed vstať, dať si pivo, zavináč.

Nevnímať prejav prvého občana...

Čo vraví? Vraj lepšie? No ako ináč?

V lebke nič, len bolesť z hučania.

A čo nás čaká? Urobiť prvý krok!

Budú už padať pečené holuby?

Každému na veku pribudne jeden rok.

A triezvi zabudneme na sľuby...

Vianočná

A opäť tu máme vianočné sviatky,
lesy nám plundrujú s pílami lesáci.
Obchody plienia otcovia, deti, matky...
A noci teplé - nezmrznú houmlesáci.

Prázdniny, šetrí sa... A plné vlaky, busy.
Na chvíľu študent dá zbohom šikane.
Vreckári makajú, kto neverí, nech skúsi.
Kúpanie? Kapor nás nepusti do vane.

Speváci oprášia zas staré hity.
A sú to opäť tie známe témy.
Santa Claus a aj biblické mýty.
Každý chce urvať si tantiémy.

Ľudia sú v amoku, kupujú braky,
chladničky plné žrádla aj pijatiky.
Lyžiari chceli by snehové mraky,
cestári nesolia a majú z toho tiky.

Začnú dni obžerstva, veľa poldecákov.
Aj kosti v hrdle, aj zvýšený cholesterol.
Pri telke zaslzíš nad deťmi z decákov.
Tichú noc vystrieda divoký Rock'n'roll.

Veď sú sviatky pohody, lásky a mieru,
aj dnes však Herodes zabíja malé deti.
Jeden má blahobyt, iný nič. Len vieru.
A opäť nad Betlehemom hviezda letí...

Narodky

Do školy nešla, však je dnes piatok.
Pred domom fajčí si a sedí na múre.
Má predsa narodky a tak je sviatok.
Týždeň už túži byt hviezdou na žúre.

Aj mater s fotríkom už mali poradu.
Vraj čo ju poteší? Sveter, torta, kvet?
Opiť ju rohlíkom? Sú mysľou pozadu!
Nalejú kofolu... ona chce dobyť svet!

Volala Ivana... Príde tam Laco, aj Johnny.
Partia z didžiny, chalani a fasa kočky.
Foter nech frfle a matka slzy roní.
Už cíti bozky, má predsa svoje rôčky.

Večer sa zbalila, spravila make- up.
Ahojte, idem žiť... Krátky list na stole.
O chvíľu zatrúbil červený Pick-up.
Hádam tu nestvrdne pri jednej kofole?

A doma na stole zákusky, kofola.
Mladá už nepríde, zapnem si telku.
Pozri si jej fotky... a možno zavolá...
Nalej mi...Vyrástla v slečnu veľkú.

Na chate nálada a víno tečie do hrdiel.
Reprákmi trasú hlasné, dunivé basy.
Určujú rytmus v tanci vlniacich sa tiel.
Spratám. Poďme spať, už nepríde asi.

A už to vypuklo, koluje horiaca tráva.
Len pre ňu pustili to úžasné blues.
Telá sú spotené a nálada tá pravá.
Dnes tu je najkrajšia, kráľovná múz...

Keď niekto dopil a roztočil flašu,
všetci už stratili posledné zábrany.
Zrazu ošiaľ jak v haréme Ali-pašu.
Zamkol si? Zabudla kľuče od brány?

Zábava vrcholí na kope prvé podprsenky,
Z fľaše opäť uhla si pár hltov Ginu.
Huronský rehot, Johnny už nemá trenky.
Dnes má narodky, necítí hanbu, vinu.

Nevládze, odpadla a všetko sa s ňou točí.
A prvý gratulant už do nej drsne vniká...
Kričí, bráni sa... Je sama v divom kolotoči.
Už druhý, tretí a ďalší sa po nej šmýka...

Dohrala hudba a prakticky už svitá,
žalúdok naruby a krok tak vratký.
Drhne sa v kúpelni a cíti ako zbitá.
Na dlážke utiera posledné zvratky.

Cíti sa mizerne. Tak to bol ten žúr?
Všetci sa smejú a jej je tak trápne.
To, čo dnes prežila, nezmyje ani Pur.
Tak ahoj. Prídi zas... Trocha ju napne...

Obschnutá torta, už zvädnutý kvet,
v hlave jej víri snáď milión otázok.
Narodky bez lásky... Skurvený svet!
V pamäti ostane škaredý obrázok...

Máte ma za vola?

Čítam si denne predvolebné sľuby.
To všetko sme už dávno mali mať!
Prečo nás zrazu ten človek tak ľúbi?
Na toku peňazí má roky svoju hať.

Dvaja nám sľubujú lacné kúrenie.
Bez byrokaracie stránkové hodiny.
Nie mrakodrapy, ale plno zelene.
Ihriská, parky, byty pre mladé rodiny.

V Žiline stavať chcú väčšie letisko.
Na prvej schôdzi si odhlasujú vyšší plat.
Inde chcú štadión a zrušiť smetisko.
Pre všetkých garáže a cesty bez záplat.

A zas plná schránka smejúcich sa tvárí.
S tým maslom na hlave tak natrieť chleby!
Ten zobral úplatok! To sa mi snáď marí!
Začína lotéria na prešlé žreby!

Hádam si nemyslia, že sme také trúby.
Chcú sa nám dostať pod sukňu, do gatí?
Dali si extázu, či halucinogenné huby?
Nie, dobre vedia, kto to raz zaplatí!

Škľabia sa z bilbordov, láskavé majú masky.
Pre starých sľubujú luxusné starobince.
Em-há-dé zadarmo. Bože, koľko lásky!
Po voľbách dajú nám... lajná a kobylince.

Oslava

Pred vilou stáli autá svetových značiek, horné poschodie bolo zaliate svetlom, z domu sa ozývala hudba, hlasný hovor a smiech. Domáca pani oslavovala meniny.

Jedáleň 20 x 20 metrov ozdobená obrovskými kyticami exotických kvetov pripomínala svadobnú miestnosť. Páni v drahých značkových oblekoch s manželkami s obrovskými dekoltami, ktoré len chabo zakrývali ich ovisnuté prsia, no dávali vyniknúť majstrovským dielam európskych klenotníkov, sa pri odovzdávaní darov pretekali v lichotení na adresu oslávenkyne.

"Dúfam, že čím menší, tým drahší," zažartoval domáci pán, ktorý pomáhal manželke ukladať darčeky na velikánsky stôl.
"Rozprávame sa o tvojom poklade, čo nosíš v nohaviciach?" zakontrovala pani Klaudia.
Najbližší hostia sa rozosmiali.

Po prípitku a bohatej večeri sa utvorili skupinky baviacich sa hostí.
Dámy klebetili o najnovších modeloch predvádzaných na svetových mólach, chválili sa rodokmeňmi domácich maznáčikov a zážitkami z exotických dovoleniek. Toto leto letela Dominikánska republika, no ani Dubaj nebol na zahodenie.

Páni fajčili drahé cigary, popíjali pravé šampanské (fľaša za obyčajných 16 000 SK, v TESCU nekúpite) a chválili sa nielen najnovšími modelmi švajčiarskych hodiniek, pozlátenými mobilmi, jachtami, ale aj milenkami, ktoré im na tých jachtách robili... spoločnosť.

"Pán poslanec, dúfam, že ak ťa znovu zvolia, môžem počítať s pridelením tých pozemkov... "

"Samozrejme, veď som ti to sľúbil. Viem, čo si urobil pre moju kampaň..."

"Priatelia, musím sa vám pochváliť, dostal som výnimku na stavbu hotela v chránenej oblasti. Ak mi to vyjde, zoberiem vás všetkých na poľovačku. Len by som tuto od pána štátneho tajomníka potreboval zalobovať ohľadom dotácie. Myslím, že sa to bude dať niekde vydokladovať..."

" Ty ma serieš, však som tu predsa pre vás - pre ľudí. Jasne, že zalobujem... "

"Počujte, potreboval by som upichnúť tú moju kačenu na dobrý flek. Robiť sa jej moc nechce, učiť tiež nie, neviete o niečom?"

"A to je problém? Mám jedno voľné miesto v dozornej rade. Pôvodne som tam chcel dať svokru, ale radšej ju pošlem do Ugandy, možno ju unesú a zožerú a ja budem mať konečne pokoj..."

Smiech.

"Vážení, teraz mi napadlo, že okrem manželkiných menín máme dôvod ešte na jednu oslavu."

Nechápavé pohľady.

"Pripime si na všetkých, ktorí nám vyštrngali tento náš blahobyt."

Spokojný smiech.

"Chlapci, prestaňte už o tej nudnej politike. Poďte na terasu, za chvíľu sa začína môj ohňostroj. Hádam to tu neprekecáte. Tuto môj pokladík za to vysolil 400 litrov... "

***

***

***

V uličke pod vilou dvaja bývalí pracovníci vytunelovanej fabriky pod rúškom tmy prehrabávali kontajner. Odrazu sa obloha rozsvietila dúhovými farbami ohňostroja.

"Čo sa deje?" spýtal sa starší z oboch mužov.

"Neviem, asi je nejaký sviatok. Koľkáteho je?"

"Tuším sedemnásteho..."

No woman, no cry

V ten večer, keď sa vrátil z krčmy,
hneď ženu zbil, nábytok rozrúbal.
Aj deckám dal - ocinko ich hlučný.
Potom odpadol... Do rána tvrdo spal.

Veď sa dnes bralo a zas tu boli prachy.
A smädných kamošov všade mal.
Deti sú hladné? Stará, žiadne strachy!
Trocha to oslávim... Jeden deň som kráľ!

Vracia sa domov a nemá ani floka.
Žena mu musí dneska podržať.
Ona však rumázga, nadávky kvoká.
Chce si len šuchnúť a trocha žrať!

Tak sa to krúti stále dokola,
nikto ho nechápe, nikto nemá rád.
Opitá hlava a peňaženka dohola...
Hneváš sa na mňa? Chlast je môj brat!

Zrod celebrity

Milí moji čitatelia a pisatelia!

Chcel by som sa vám týmto poďakovať za skvelé minulé, prítomné aj budúce diskusné príspevky, vďaka ktorým som sa raketovou rýchlosťou prebojoval na vrchol rebríčka svetových celebrít. Razom sa mi naplnil elektronický diár pozvánkami, z ktorých vyberám len tie najatraktívnejšie.

Bol som pozvaný do prezidentského paláca, kde mi hlava štátu odovzdala Rad Ľ. Štúra 7.triedy a k tomu plniace pero. Keďže som sa dozvedel, že bude prítomný aj šéf NATO a náš premiér, obliekol som si maskáče, ktoré som si kúpil naposledy v Londýne. Prepáč, Tony, že som ti ich vyžral, netušil som, že britský premiér chodí nakupovať do Next-u. Keď ma šéf NATO zbadal v bojovej uniforme s neznámym metálom, pozval ma diplomaticky na prehliadku Pentagónu. Na recepcii som sedel medzi ním a prezidentom a počúval, ako hlava štátu perfektnou angličtinou striedala slová: Yes... No... Mr. Džap. Ako predjedlo sa podával jemný údený losos s kaviárovou penou a toastom, ako hlavné jedlo servírovali bravčovú panenskú so zemiakovou plackou a hríbikmi, ale aj biftek so zemiakmi v alobale a čerstvým šalátom. Na záver sme mali domácu čokoládu s jablkovým parfé. Dobré jedlo sme zapili pivom Topvar 12°, bielym vínom Paves - ročník 2003 a Frankovkou modrou - ročník 2002. Na slávnostnom stole nechýbal ani Päťputňový Tokaj ročník 1999, či Karpatské brandy špeciál V.O.S.S.
Po recepcii mi premiér navrhol, že ma zvezie, asi sa potreboval zdôveriť...
Posťažoval sa mi, že mu každý pchá úplatky: - Pätnásť generácií mojich potomkov by nemuselo pracovať, keby som ich zobral... -
Spýtal som sa ho, či sa necíti trápne, keď jedná s koaličnými partnermi, ktorí jeho problém BRAŤ či NEBRAŤ dávno overujú v praxi.
- Robo, však ten lekár, čo si mu voľakedy natlačil ten koňak, ho tiež zobral a nevytrúbil to do sveta. -
On sa mi odmenil radou: - Nikdy nikomu nesľubuj, čo nemôžeš splniť... -

Nasledujúci deň som mal autogramiádu v Irish pube, ktorý mi celý prenajalo ministerstvo kultúry. Program uvádzala najlepšia slovenská moderátorka Adela B. s tanečnou skupinou Be-Go a so sólistami Bezdedom a Golonkom.
Tesne pred záverom ma vyzdvihol šofér limuzíny a odviezol do Elektry.
Tu ma privítal pán domáci, ktorý sa mi dojate poďakoval za môj článok o "Kráľovstve krivých zrkadiel". Ten sa totiž stal chrbticou jeho plamenného prejavu v parlamente.

Za zmienku stojí moja účasť na koncerte Olympicu. Petr Janda sa mi zdôveril s verejným tajomstvom celého rockového sveta, že jeho mladá žena s ním nedokáže držať krok v posteli. Nakoniec som odišiel s autogramom Petra Cmoríka.

Na Streche jedného nemenovaného domu som sa podrobil krížovému výsluchu pani Oľgy Z. spolu s Milionárom bez nevesty, ktorý mi daroval ružu, a s najlepšou slovenskou autorkou - pani Emmou, ktorá mala na ťaháku napísané názvy svojich kníh. Po nakrúcaní mi príťažlivá a nestarnúca vedma - pani Vilma J. v miestnom hoteli vyveštila, že zakaždým dosiahnem vrchol. Potykal som si aj s pani Jankou (známou porotkyňou SuperStar), ktorá práve skončila nakrúcanie reklamy na piaty dôchodkový pilier.

Týždeň som zakončil vo víre diskoték a v náručí televíznych rosničiek (už tam chýbala len Paris Hilton). Keď vytriezviem, prezradím vám, aké bude zajtra počasie...

Na záver sa vám chcem ospravedlniť za to, že som vám celý týždeň neodpovedal v diskusiách. Uznajte však sami, nedalo sa to stihnúť...
S úctou váš
Maxim

P.S Nebojte sa o mňa, oddnes ma liečia najlepší svetoví psychiatri a môj známy Vlado Schwandtner.

Sladký spáč

Pozerám so smútkom na posypové lúky.
Tu ma raz rozprášia. Kedy? A na koho asi?
Len prach. No mal som hlavu, krk aj ruky.
Raz celý od vosku počúvať budem hlasy...

Deti tu výskajú, veselo pália sviece,
len niekto položí kvietok chryzantém.
Lúka raz za čas krásne sa zatrbliece.
Mŕtvym sa predstavím: Som ten a ten.

Pozerám so smútkom na posypové lúky,
tu si raz užijem posledný grupáč.
Nešliap mi po chrbte, nerob mi muky,
ak som ti ublížil, tak mi to prepáč!

Pozerám so smútkom na posypové lúky.
Budúci nájomník... A sladký spáč...

Temná vášeň (čítať až po 22. hodine)

Stretli sa náhodou. Bývalí spolužiaci, ktorých fotky na table už dávno vybledli. Kedysi o nej sníval po nociach. Potom mu zmizla vo víre života. Jeho láska nikdy nebola opätovaná. A teraz - on rozvedený, ona vdova s deťmi, ktoré sa rozbehli do sveta, odkiaľ jej posielali exotické pohladnice.
"Bože, ty si sa vôbec nezmenil!"
"Ani ty, si stále krásna."
"Neklam, trochu som pribrala aj šediny sa objavili."

Pohodila dlhou platinovou hrivou ako voľakedy.
"Vieš, že som bol do teba zamilovaný? Celý život som o tebe sníval..."

Jingle
Čudovali ste sa niekedy, prečo sú hollywoodske herečky rovnako štíhle? Ako to, že môžu jesť bez toho, aby priberali? Je to vďaka dobre stráženému holywoodskemu tajomstvu - náplasti ti-ji. Predstavujeme vám náplasť na chudnutie ti-ji. Ak si ju objednáte teraz, získate náplasti na 30 dní iba za 990 Sk!
Jingle

Jej usmiata tvár s dokonalým mejkapom zvážnela.
"Nikdy si mi nič nenaznačil... a... ja som hľadala niekoho staršieho..."

Jej pestovaná ruka vyhľadala jeho horúcu dlaň. Sedeli úplne mlčky. Ich pohľady by roztopili aj ľadovec.
"Si stále krásna..."
Oči jej zvlhli. Stiahnuté hrdlo jej chvíľu nedovolilo prehovoriť. Rušili ju hlasy pri vedľajšom stolíku, kroky čašníka, cigaretový dym a hlučná hudba z music-boxu. Zatúžila po súkromí vo dvojici.
"Poď ku mne, bývam neďaleko," prerušila nesmelo to ticho nabité emóciami.
Sklopila oči a jej riasy sa zachveli.

Jingle
Chcete sa zbaviť nadbytočnej váhy? Zažite stav beztiaže s maxi objemom vašich rias. Nová Astor AIR MAX - prvá riasenka s technológiou antigravity, desaťkrát viac objemu pre dvakrát ľahšie riasy Od Astor je krásne byť sama sebou.
Jingle

Vkročili do brány, ona kráčala pred ním po schodoch. Sukňa jej obopínala okrúhly a pevný zadok a pohľad naň mu spôsoboval závrat. Vo výťahu sa na seba pozreli a ich ústa sa okamžite spojili v náruživom bozku, ktorý prerušilo až buchnutie zastaveného výťahu. Vystúpili ako omámení. Zatiaľ čo odomykala, on stále v ústach cítil sladkú chuť jej rúžu.
"Môžem si umyť ruky?" poprosil ju. Potreboval sa osviežiť studenou vodou, aby nezhorel.
"Choď, ja namiešam drink."
Očami prebehol po peknej kúpelni a okamžite si predstavil jej nahé telo zakryté oblakom pary a peny. Pozrel sa na seba do zrkadla, ochladil si rozpálenú tvár a pripadal si čím ďalej tým viac ako vo sne...

Jingle
Špinavé misy, upchaté odpady, plesne a škvrny? Nový Cilit Beng na silné usadeniny a toalety s nimi zatočí. Vidíte, misa je čistá aj bez drhnutia. A teraz test. Odpad upcháme vatou a vlasmi, nalejeme nový Cilit Beng a zázrak je hotový. Všetko sa leskne čistotou.
Jingle

Dvere sa otvorili. Vkĺzla k nemu a objala ho zozadu. Otočil sa. Na sebe mala len ľahučký župan a pod ním horúce telo. Ruky sa rozbehli po jej nahej koži. Do dlaní mu vkĺzli ťažké prsia s veľkými vztýčenými bradavkami. Oči mala zavreté, ústa pootvorené. Vzdychla a pritlačila sa k nemu. Sklonil sa k jej perám a rýchlo začal stŕhať zo seba oblečenie, ktoré mu bolo odrazu pritesné. Aj ona mu pomáhala chvejúcimi sa prstami. Jej župan skĺzol na zem k jeho nohám a zvrškom. Prsty rúk sa im preplietli rovnako ako jazyky v ústach, kde sa tvoria slová láska a milovať. Po chvíli sa od seba odtiahli, pozreli si do očí a žiarivo sa na seba usmiali.

Jingle
Myslela som si, že zubná náhrada môj život nijako nezmení. Ale potom mi priatelia povedali, že sa už takmer vôbec neusmievam. Uvedomila som si, že mám strach, aby si moju voľnú zubnú náhradu nikto nevšimol. Preto som sa rozhodla vyskúšať Blend a dent. Blend a dent drží vašu zubnú náhradu pevne a bezpečne. Teraz mi moji priatelia hovoria, že sa opäť usmievam ako predtým. Blend a dent - žite ako s vlastnými zubami.
Jingle

Vo vášnivom tanci tiel pomaly vycúvali z kúpelne a prešli do spálne. V zrkadlových dverách skríň uvidel jej nahý chrbát, vlasy prikrývajúce plecia, oblý zadok a pevné stehná. Jemne ju pritlačil k stene. Jej prsia sa dotýkali jeho hrude, ústa šepkali vášnivé slová a zbavovali ho posledných zábran. Zodvihol jej nohu a ona sa okolo neho ovinula ako liana. Ich loná sa dotkli a im sa podlomili kolená...

Jingle

Opri o mňa,

bude ti dobre,

svet bude krásny

a nebo modré.

Opri sa o mňa,

to ozaj lieči...

Máte sa o koho oprieť.

Všeobecná zdravotná poisťovňa.

Jingle

Viem, kto si

Kaleráb, traktáty, vedecké úvahy
celé dni posielaš na všetky strany.
Pokusy ovládnuť najslabšie povahy,
trocha si popísat, vzápätí raniť.

Vykrádaš skriptá, Freudovu banku,
po nociach fučíš tu ako jež.
Vytláčaš z poradne aj pani Hanku,
nad každým mailom onanuješ.

Hovoríš so sebou... Aký si teraz nick?
Moudrosti píšeš len sebe z pustovne.
Nikto ťa nečíta. A verí? Už nik.
Či píšeš o lone, manželstve, o hovne...

Tam kde sa objaví mrax, devil... hogo,
bože, ktorá novicka sa ubráni?
V očiach máš jak Renault to svoje logo
Viem, kto si. Si pavúk Miro S...

Doľava, či doprava?

Nedávno som bol na návšteve v Anglicku (týmto pozdravujem Miriam Novanskú a môjho priateľa Branka Štefanatného), v krajine konzervatizmu, stáročných tradicíí a raritných postavičiek (a znovu pozdrav, tentokrát pre Mr. Beana, Ozzyho, Tonyho, Harryho a jej Veličenstvo, ktoré mi zakývalo z auta a tuším zakričalo: Hello, Maxim... a Sira Paula, ktorému som radil: Neber si ju, lebo dopadneš ako Lennon s tou hnusnou Japonkou!) , bol som v krajine, ktorá nám priniesla technický pokrok...

Hneď v prvý deň som si všimol, že každý pri otváraní chladničky otrepal dvierka o vedľajšiu myčku riadu, do ktorej domáca pani ukladala riad.
" Chladnička je nová a tie dvierka už vyzerajú ako vráta na Toweri," posťažovala sa mi domáca nasledujúce ráno, keď sme boli v kuchyni len my dvaja." ... prečo sa nedajú otvárať na druhú stranu?"
Zložil som noviny plné Camilly, Victórie, Kate Moss, futbalu, kriketu, konských a psích dostihov a pristúpil som k chladničke. Ja chlapec vychovaný socializmom a nedostatkom údržbárov, ktorý vie opraviť všetko od kvapkajúceho vodovodu, zlého splachovača, zaseknutého zipsu, až po trolejbus, som si všimol pánty na druhej strane.
" Keď mi to podržíš - teda tie dvierka, tak ti to tam našróbujem, " povedal som šarmantnej domácej.
Behom desiatich minút boli dvierka na druhej strane.
" Zaslúžiš si za to drink, " pochválila ma domáca a pristúpila k chladničke.
Mnohoročný zvyk nepustil. Rvala dvierka na nesprávnej strane.
Začal som tušiť, že bude zábava.
Dom sa ešte len budil.
Ako prvá prišla do kuchyne stará mama. V snahe vybrať si svoj ranný džus skoro padla na nos. Dvierka držali pevne. Starej mame sme vysvetlili pointu a tá si okamžite prisadla k nám.
S napätím sme čakali ďalšieho návštevníka. Z rozospatými očami pristúpil k chladničke brat domácej.
" Fuck, čo je s tou chladničkou?"
Odpovedal mu výbuch smiechu.
Už sme sedeli za stolom štyria a ako správni "Angličania" sme uzatvárali stávky na domáceho pána.
" Mooorning, čo oslavujete tak skoro ráno?" usmial sa na nás domáci a pristúpil k chladničke. Zatajili sme dych. Nesklamal. Dvierka skoro odtrhol.
Celý deň sme namiesto televízora sledovali chladničku. Okašlal sa aj ten, čo sa už raz nachytal. Večer prišla návšteva, zabavili sme sa aj na cudzích, ktorých domáca posielala do chladničky pre pivo.
Krátko nadránom som sa zobudil na úžasné suchoty. Zamieril som do kuchyne... a... osral som sa tiež. Vtedy som si uvedomil, že dostať sa k žrádlu a ku kvalitnej pijatike môže byť občas veľmi náročné. Ak zmeníme doprava na doľava.
Kto neverí, nech to skúsi!

Kráľovstvo krivých zrkadiel

„Kauzy Ivana L. boli vykonštruované a išlo o politický boj.“ Katarína Tóthová

Za siedmimi horami, za siedmimi riekami bolo kráľovstvo, kde vládli samí remeselníci.

Starý panovník s podkovou v erbe raz nahneval prvého ministra s erbom skrížených mečov. A tak, keď v jedno ráno korunný princ nasadol do koča, začali sa diať čudesné veci. Cestou do mesta vrazil princ do iného koča plného neznámych mužov. Vystúpil a vrhol sa na nich. Zobral im fľašu trúnku, rýchlo ju vypil a potom sa ako besný hádzal na ich päste a kolená, až bol dobitý do krvi. Nakoniec sa dvakrát kopol do rozkroku a odpadol. Muži zatelefonovali svojmu šéfovi, čo robiť s princom. Ten im poradil, že ho majú odviesť za hranice kráľovstva, aby nevyvádzal a vytriezvel tam. Márne čakal panovník princa večer doma. Aj poddaných znepokojili čudné správy. V susednej krajine sa totiž veľmi divili nad neobyčajnou návštevou panovníkovho syna. Večer vystúpil pred národ prvý minister spolu s ministrami vnútra a vonkajška a upokojoval pospolitý ľud, že princ sa už nevedel zmestiť do kože a sám sa uniesol.
Tak vznikol nový pojem - samoúnos.

Všetko by bolo v poriadku, keby jednému z drožkárov nenapadlo, že mali princa radšej odviesť domov. Svojho nápadu a šéfa drožkárov sa tak zľakol, že utiekol z krajiny. Správy o sebe posielal kolegovi z drožkoslužby, no ten za záhadných okolností po čase zahynul. Jeho drožka sa z ničoho nič vznietila. Podľa všetkého bola zanedbaná, rozsušená a poškodená.
Medzitým sa začalo vyšetrovať, ako sa princ dostal za hranice. Všetky stopy viedli do drožkoslužby. A tak prvý minister menil veliteľa zbrojnošov ako na bežiacom páse. Minister vnútra ich "kopal do gúl", za čo ho šéf drožkoslužby "bozkal na čelo".

Keď starý panovník odišiel do dôchodku, zastúpil ho prvý minister a keďže ho celý prípad rozmaznaného princa a neporiadneho drožkára otravoval, vydal ochranný glejt s kráľovskou pečaťou na kohokoľvek, kto sa na prípade podieľal.

Niekoľkým rytierom sa však rozhodnutie prvého ministra nepáčilo. Na čelo vzbury sa postavili traja mušketieri. Čarnos, Schustos, Bugaris a d´Zurdaňan. Sľubili národu, že ak ich podporia, nastúpia na miesto vládcu krajiny, zrušia glejt, nájdu vinníka samoúnosu, osvetlia prípad zmiznutého drožkára a všetkým sa bude dobre žiť, keďže dostanú dvojnásobne viac grajciarov. Národ uveril a oni sa ujali vlády. Schustos sa stal kráľom a ostatní ministrami.

Svoje vládnutie začali vyšetrovaním šéfa drožkoslužby, no keďže mali plné ruky práce s kráľovskou pokladnicou a spory medzi sebou, vyšetrovanie sa vlieklo slimačím tempom. Hlavný drožkár chvíľu pobudol vo väzení a potom ho pustili. On sa niekoľkokrát okúpal v blízkom jazere a zmizol nevedno kam. Čas utekal a ministrom sa podarilo presvedčiť zbedačený ľud, že 4 roky je málo na taký zložitý prípad a ľud im dal ešte jednu šancu.

Na trón usadol nový kráľ a rytieri pribrali medzi seba bohatiera ruských bylín. A znovu sa chvíľu pátralo. O vedúcom drožkárovi sa ľud dozvedal nové a nové veci. Občas starý jasnovidec predpovedal, kde sa hlavný drožkár nachádza, ale vždy to bolo ďaleko za morom. Mladému princovi dali „trafiku“ v krajine maharadžov a začali sa opäť hádať a zveľaďovať osobné majetky.

Zrazu im z ďalekej Afriky poslali hľadaného aj s dvomi zbrojnošmi. Najskôr ho nikto nepoznal, všetci si mysleli, že poslali z drožkára len jednu tretinu a budú ho dávať po kusoch. Omyl - zdravá výživa robí divy. Hneď, ako prišiel, tvrdil, že je nevinný a obohnal sa hradbou fiškálov. A opäť sa vyšetrovalo a opäť tu bol ten nešťastný glejt. Rytieri sa nakoniec tak pohádali, že prestali vládnuť. K moci sa dostali tí, čo ľudu najviac nasľubovali a pridal sa k nim aj voľakedajší prvý minister. Ľady sa pohli, zasadol súd a šéfa drožkárov... oslobodili. Konečne si národ vydýchol. Spravodlivosť si sňala šatku z očí a všetci uvideli, že je nielen slepá, ale aj hluchá a najmä... miluje glejty!

Zazvonil zvonec a rozprávky je koniec.

A vy, milé deti, šup do postieľky, aby ste boli silné a zdravé a mohli neskôr popracovať na zvyšovaní HDP. Kráľovská pokladnica je podvyživená a šéf drožkárov čaká na vyplatenie tučného odškodného...

Plnoštíhle na hrad!

Konečne sa našiel niekto múdry a povedal: -Dosť! Takto by ženy nemali vyzerať! - Podľa reakcie anglickej ministerky kultúry na toto španielske veto vychrtlým ženským telám to vyzerá, že ľady sa konečne pohnú a na svetové móla sa vrátia ženy, aké ospevovali básnici, maliari a sochári antiky a renesancie, alebo aj 20. storočia do príchodu Twiggy.

V každom období ľudských dejín sa móda vyznačovala istými špecifikami. V antike sa zvýrazňovali ladné krivky ženského tela. Príchodom kresťanstva sa začalo ženské telo zahaľovať, aby nedráždilo svätcov pri modlitbách. Túto módu zahalenia ženskej krásy dlho určovalo katolícke Španielsko za potlesku inkvizície. Renesancia znamenala návrat k antike a opäť dala pristor zvýrazneniu telesnej krásy. Nakoľko sa pri tom rozkokošili znovu najmä tí, čo mali čas tráviť pri modlitbách, začala sa krajšia polovica ľudstva opäť zahaľovať. Do extrému to dotiahla anglická kráľovná Viktória, ktorá po ovdovení zakrývala nohy aj stolom. Do módy vstúpili šnurovačky, ktoré deformovali ženské telá viac, než stredoveké mučiarne. Ženy získali síce osie drieky, ale stlačené brušné orgány im natoľko znižovali kapacitu pľúc, že boli viac v bezvedomí ako v bdelom stave.
Po prvej svetovej vojne sa radosť zo slobody premietla aj do módy. Sukne sa skracovali, výstrihy zväčšovali, objavili sa podprsenky, odvážnejšie plavky. Ženy začali opäť dýchať a zavládol kult ženského tela. Coco Chanell obliekla ženy do nohavíc a sák, no napriek emancipácii ženy zostávali stále ženami.

Druhá svetová vojna rozdelila svet na východ a západ a ideológia mocných sa prejavila aj v móde. Kým na východe sa stali povinne populárne nielen stavby gigantických rozmerov, ale aj adekvátne módne doplnky (montérky, baretky, uniformy a šatky), západ sa bavil. Obchodné domy boli plné exkluzívnych módnych odevov všetkých značiek, farieb a kvalít. Východ reagoval primerane: "Nevadí, že máte plné obchody handier, ale my nebijeme černochov." Podľa módnych trendov západu sa sukne znovu skracovali, pulóvre zmenšovali a na ženách zase vynikalo to, čo ich robilo ženami. Celé plavky nahradili šokujúce bikiny.

V 60-tych rokoch sa zjavila na mólach Twiggy.
A modelingoví mágovia po prvotnom šoku ožili.
Konečne typ ženy (skôr chlapca) , o ktorom snívali po nociach. Ako huby po daždi sa v módnom svete začali objavovať vychrtlé krásky, ktorých postavy pripomínali figuríny z hladomorní. Tieto krásky utrápené dietami, kokaínom, alkoholom a stresom s každého gramu nadváhy, chodiace do dôchodku skôr ako baletky a topiace sa v peniazoch, sa stali vzorom pre mnohé dnešné dievčatá. V dobe, kedy milióny ľudí v Afrike zomierajú od hladu, mladučké dievčatá pre vidinu kariéry modeliek vracajú na záchodoch jedlo, ktoré do nich tlačia rodičia, príbuzní a nakoniec aj lekári. Sny o modelingu sa mnohokrát končia na nemocničných lôžkach, prípadne za múrmi cintorínov. Keď som videl v Anglicku fotografie manželky známeho futbalistu Viktórie B., napadlo mi, že oblečená smrtka z pražského orloja je proti nej kočka.

Dievčatá, ženy, spamätajte sa! Skutočným mužom sa vždy bude páčiť iba skutočná žena...

MIN NET

Načmáral soldat a dopil vodku.
Ribjata! Provereno. MIN NET!
Len takto dal za vojnou bodku.
A bolo veselo a smial sa svet.

Časy sa menili, zas prišla nedôvera.
Ako bradavice pálil duše lápis.
Brat k bratovi sa správal ako zviera.
A možno chýbal len ten prostý nápis.

Nová doba a je tu Kain a Ábel.
Ľudia sa opäť zverujú a píšu.
Celý svet spojil obrovský kábel.
A vŕby zas konármi falošne kníšu...

Už zasa mlčia... Denníky v nenávratne.
Nešťastné lásky, slzy, výčitky, strach.
Čo bolo kedysi žiarivé, je teraz matné.
Pre tých, čo verili, je Jánošíkov hrach.

Zasiali do sietí nášlapné míny.
Aj takýto je dnes pavúči net.
Zraňujú obete bez hanby a viny.
A chýba vojak a nápis: MIN NET

Nechápem

Kedysi dávno sa tu medzi Tatrami a Dunajom usadil praotec Slovák. Mal mierumilovný kmeň venujúci sa roľníctvu a dobrým susedským vzťahom. To po stáročia každý zneužíval.
Najskôr prišli Kelti, po nich Rimania, Moravania, Germáni, Atila so svojimi Hunmi, Tatari, Maďari, Turci, Rakúšania. Zastavil sa aj Napoleon cestou na Moskvu. Keď utekal z Ruska, doviedol Rusov.
Neskôr k nám zavítali Česi, Nemci a znovu Rusi, ktorým sa tu tak zapáčilo, že sa po rokoch vrátili aj so svojou ideológiou.

Každý nás obohatil, každý zanechal niečo.
Nápisy na skalách, mince v hlinených nádobách, vzdelanosť, písmo, kresťanstvo.
Baníctvo nás učili Nemci, hospodárstvo máme turecké, šumivé víno francúzske. No a samozrejme plno detí. Asi preto máme najkrajšie dievčatá na svete.
Takže nechápem, že mladí ľudia nevedia nič o SNP, udalostiach 68, či 89 roku, no nenávidia iný národ. Hoci ani nevedia prečo.
Ako vyzeral praotec Slovák, nevie nikto, snáď len jeden človek v Žiline na radnici - expert na rasové a národnostné otázky. A ten mlčí...

Slamienka

Otvorí oči a razom zvädne láska,
aj kvietok včerajší už je slamienka.
Spomína minulosť a naskočí jej vráska.
Zradená. Sama... Kainove znamienka.

To málo, čo chce, je naozaj tak veľa,
lásku už rozdala, len pre ňu chýba.
Vstal, odišiel... A zavolaj, si želá.
Opäť raz zlyhala, či inde je chyba.

A mapa lások skutočných je celá biela.

Divé maky

Príchody,odchody, záchody
a smutné hlavy slnečníc.
Opľuté, špinavé bez vody...
Puknuté zrkadlo uličníc.

Odpadky, hrdza, upchatý pisoár,
nápisy, neslušné obrázky.
V zrkadle škľabí sa skrytá tvár,
čo má ďaleko od lásky...

Od rána šlape odnikiaľ nikam
a v poli zas kvitne divý mak.
Včera ju zase zbil, no už si zvyká...
Chvíľami dopredu cúva sťa rak.

Na nohách vysoké extra kurváče,
strhaná, hladná, fajčí Marlborky.
Farebné tričko, pančuchy, tangáče...
Mávam, čo nevidíš? Pozri sa na štvorky!

Raz dávno na diske chcela byť in,
dokola hrali stále jej song.
A on bol fešák... Dal jej heroín...
Chvíľu sa vznášala a zrazu gong.

Stala sa ženou, keď bolo jej fajn
a zrazu prišiel druhý aj stý muž...
Ten prvý - fajn Nemec, Hans Klein...
Dal jej pár bankoviek a od Diora rúž.

Krídlami mávajú tak ako vtáci,
vietor už rozfúkal všetky kvety maku.
Snaží sa usmievať, však idú TIRáci...
Bojí sa. V zákrute pasák v bavoráku.

Dnes je to bieda, málo raz darmo,
ten Turek ju vykopal z kabíny.
Policajt, užil si opäť zadarmo...
Zakýval, zatrúbil, odišiel bez viny.

Keď večer šlahne si, pocíti nirvánu
a prachy už dávno spočítal Koľja.
Zatúži zmyť špinu a myslí na vaňu...
Je celá zničená a nohy ju bolia.

Telo si vydrhne, duša vyprať sa nedá.
Celá už uvädla ako ten mak.
Minulost, budúcnost, čierna či hnedá...
Ráno zas pošlape, aj keď je vrak.

Príchody, záchody, odchody
a smutné oči farby fialiek.
Peniaze, facky, sex a tiež dohody...
Na AIDS a chorú dušu niet liek.

Domovník

Kamarát mi poslal smsku. "Kúpil som byt. Príď na kolaudáciu. Určite to nájdeš, veď si tam voľakedy býval. "
A tak idem. Stojím pred domom, kde som prežil detstvo, pubertu, prvé podbránové bozky. Na druhom poschodí býval voľakedy policajt. Každý večer chodil z práce opitý ako cársky dôstojník, hulákal na schodoch, rozbíjal nábytok. Prácu si zrejme nosil aj domov, o čom svedčili modriny na tele jeho ženy. Na treťom býval starý učiteľ hudby s manželkou, ktorá piekla výbornú bábovku. U nich nám rodičia kazili detstvo hraním stupníc na starom piane, chceli z nás mať umelcov, zatiaľčo nám behal po rozume futbal. Nad učiteľom bývala Boženka. Jej manžel robil kdesi v cudzine na montážach. Chodili sme k nej radšej ako k učiteľovi, ale to až keď sme podrástli. Mala pedagogické vlohy - zasväcovala nás do tajov lásky a anatómie tela. Ukázala nám veci, ktoré chýbali v každých osnovách. Vedľa Boženky bývala stará pani. Vraj bola v koncentráku. Vždy sme chceli vidieť číslo vytetované na predlaktí a neskôr krásne knihy, čo požičiavala našim rodičom.
No a na prízemí býval ON - domovník. Rozmýšľal som, či ešte žije, keď sa odrazu záclona na okne odchýlila. Ako voľakedy. Toho človeka sa bál celý dom, ulica a kto vie, kto ešte. Teda okrem policajta, s ktorým chodieval na schôdze vládnucej strany a Boženky, ku ktorej chodieval vždy v sobotu večer.
Vidím ho ako voľakedy - prísny pohľad dozorcu väzenia, na hlave baretka, na tele modré montérky a na nohách bagandže. Od detstva nám naháňal strach. Nemohli sme sa hrať pred domom vybíjanú, vadili mu guľky, švihadlo, behanie po trávniku. Keď niekoho chytil, vyfackal ho. Vylepoval vyhlášky, oznamy o brigádach, robil nástenky, kontroloval ľudí, či majú zástavy v oknách. Chodil po chodbách a načúval za dverami. Vedel, kto má nové rádio, kto televízor, vedel o všetkom. Na 1. mája chodil ovešaný odznakmi a všade sa chválil, ako bojoval s fašistami, až mu raz starý učiteľ vykričal, že bol určite len skrytý za záclonou a vyplazoval na Nemcov jazyk. Tak ho udal a my sme dlhý čas nemali kde chodiť na klavír. Neskôr pokročil v kontrolách ešte ďalej. Ak mal niekto rifle, vypytoval sa, kde na ne vzal bony. Načúval odkiaľ sa ozýva Slobodná Európa, odkiaľ Elvis, či Beatles. Vyhnal nás z pivnice, kde sme brnkali akordy svojich idolov. Nenávidel piesne, ktorým nerozumel...
Neskôr sme sa presťahovali a ja som na mnohé veci zabudol. Spomenul som si na všetko pri pohľade na tieň za oknom. Pozorujúc ho, ako naďalej snorí po okolí a hľadá nepriateľa, som si pomyslel, že je vlastne chudák.
Keď sa občas budete cítiť zvláštne, pozrite sa okolo seba, či niekde nestriehne nejaký váš "domovník". Sú stále všade. V úradoch, fabrikách, firmách, či parlamente. Striehnu na každý váš prd, aby o tom mohli informovať "tam hore".