Prečo...?

Posledný spoj. - Ahoj,- pozdraví kolegyňu Vierku.
Muž bude nadávať, večeru odbil aj dnes párkom.
Už zase ide neskoro, v robote nestihla uzávierku.
Unavená domov kráča. Nocou. Tichým parkom.

Bojí sa strašných tieňov. Keby tak mala v ruke bakuľu!
Svit neoniek, brnkajúce motýle so znakom smrtihlava.
Za tou zákrutou už býva, ak nestretne grófa Drakulu.
Nech už tá cesta skončí. Chytá ju triaška a bolí hlava.

Trocha si vydýchla, už vidí ich známe paneláky.
Zdraví sa s dedkom venčiacim pouličnú zmes.
A ešte obísť jeden výkop a preskočiť dve mláky...
Zajtra to musí dokončiť. Nechce sa báť ako dnes.

Konečne pri bráne... Z tieňa vystupujú dvaja chlapi.
- Dobrý večer! Otvoríte nám? Zabudol som si kľúče. -
Otvára. Púšťa ich a že ich nepozná? Vôbec ju netrápi.
Pár schodov k výťahu. Na cestu svietia žiarovky lúče.

Privolá lift. Prečo ich púšťala? Sú divní a jeden kríva.
- Kam to bude? Až hore?- Trocha sa bojí a zas tá zimnica.
Muži sa zasmejú. Výťahom šíri sa zápach potu a piva.
Jeden z nich stlačil gombík. Konečná stanica. Pivnica.

Ucíti úder. Hviezdičky. Tma a krv sa valí z pery.
Kopance do brucha. Direkt a už padá prudko dole.
Šaty z nej trhajú. - Nie! - Veľký nôž na hrdlo mieri.
Trasie sa. Od zimy? Od strachu? Krvavé telo holé.

- Vstávaj!- jeden ju zdvíha za vlasy k sebe prudko hore.
- Kľakni si ty, kurva! Nebráň sa! Viem, že sa ti to ľúbi. -
Bože, snáď tu neumrie! Na zemi aj na nej krvavé more.
Ďalšia facka. Koľká už? - Nebráň sa! Ber si ho do huby! -

- Ty tam tak nestoj, nefajči, nezáviď. Poteš mladú pani. -
Odrazu necíti žiadnu bolesť a už len tu potichu vzlyká.
Nech už to skončí! Žiarovka zhasla a tma ako v bani.
Druhý pokľakne, chytí ju za zadok, kruto do nej vniká.

To ticho. Leží jak v ringu, zvracia. Už skončila tá hrôza?
Chýba jej kabelka, na krku šrám. Pamiatka na retiazku.
Čo teraz zažila, bol odvar hororu. Žiadna poézia. Próza.
Špinavá, opľutá. Nájde si ešte niekedy recept na lásku?

Lekárska prehliadka. Psychológ a tie manželove oči...
Čakanie. Chodby. Hlúpe otázky na policajnej stanici.
Nechápe, necíti, omdlieva a celý svet sa s ňou točí.
Stále sa vracia to peklo prežité v krvavej v pivnici.

- Tak už ich majú!- smutný manžel jej podáva noviny.
Prehltá tabletku a trasúcou rukou si dáva pery k vode.
Číta tú správu, neverí očiam. To hádam nie! Nevinní?
Sudca ich prepustil. Vyšetrovanie prebehne na slobode...