23. 11. 2006

Máte ma za vola?



Čítam si denne predvolebné sľuby.
To všetko sme už dávno mali mať!
Prečo nás zrazu ten človek tak ľúbi?
Na toku peňazí má roky svoju hať.

Dvaja nám sľubujú lacné kúrenie.
Bez byrokaracie stránkové hodiny.
Nie mrakodrapy, ale plno zelene.
Ihriská, parky, byty pre mladé rodiny.

V Žiline stavať chcú väčšie letisko.
Na prvej schôdzi si odhlasujú vyšší plat.
Inde chcú štadión a zrušiť smetisko.
Pre všetkých garáže a cesty bez záplat.

A zas plná schránka smejúcich sa tvárí.
S tým maslom na hlave tak natrieť chleby!
Ten zobral úplatok! To sa mi snáď marí!
Začína lotéria na prešlé žreby!

Hádam si nemyslia, že sme také trúby.
Chcú sa nám dostať pod sukňu, do gatí?
Dali si extázu, či halucinogenné huby?
Nie, dobre vedia, kto to raz zaplatí!

Škľabia sa z bilbordov, láskavé majú masky.
Pre starých sľubujú luxusné starobince.
Em-há-dé zadarmo. Bože, koľko lásky!
Po voľbách dajú nám... lajná a kobylince.

17. 11. 2006

Oslava



Pred vilou stáli autá svetových značiek, horné poschodie bolo zaliate svetlom, z domu sa ozývala hudba, hlasný hovor a smiech. Domáca pani oslavovala meniny.
Jedáleň 20 x 20 metrov ozdobená obrovskými kyticami exotických kvetov pripomínala svadobnú miestnosť. Páni v drahých značkových oblekoch s manželkami s obrovskými dekoltami, ktoré len chabo zakrývali ich ovisnuté prsia, no dávali vyniknúť majstrovským dielam európskych klenotníkov, sa pri odovzdávaní darov pretekali v lichotení na adresu oslávenkyne.
"Dúfam, že čím menší, tým drahší," zažartoval domáci pán, ktorý pomáhal manželke ukladať darčeky na velikánsky stôl.
"Rozprávame sa o tvojom poklade, čo nosíš v nohaviciach?" zakontrovala pani Klaudia.
Najbližší hostia sa rozosmiali.
Po prípitku a bohatej večeri sa utvorili skupinky baviacich sa hostí.
Dámy klebetili o najnovších modeloch predvádzaných na svetových mólach, chválili sa rodokmeňmi domácich maznáčikov a zážitkami z exotických dovoleniek. Toto leto letela Dominikánska republika, no ani Dubaj nebol na zahodenie.
Páni fajčili drahé cigary, popíjali pravé šampanské (fľaša za obyčajných 16 000 SK, v TESCU nekúpite) a chválili sa nielen najnovšími modelmi švajčiarskych hodiniek, pozlátenými mobilmi, jachtami, ale aj milenkami, ktoré im na tých jachtách robili... spoločnosť.
"Pán poslanec, dúfam, že ak ťa znovu zvolia, môžem počítať s pridelením tých pozemkov... "
"Samozrejme, veď som ti to sľúbil. Viem, čo si urobil pre moju kampaň..."
"Priatelia, musím sa vám pochváliť, dostal som výnimku na stavbu hotela v chránenej oblasti. Ak mi to vyjde, zoberiem vás všetkých na poľovačku. Len by som tuto od pána štátneho tajomníka potreboval zalobovať ohľadom dotácie. Myslím, že sa to bude dať niekde vydokladovať..."
" Ty ma serieš, však som tu predsa pre vás - pre ľudí. Jasne, že zalobujem... "
"Počujte, potreboval by som upichnúť tú moju kačenu na dobrý flek. Robiť sa jej moc nechce, učiť tiež nie, neviete o niečom?"
"A to je problém? Mám jedno voľné miesto v dozornej rade. Pôvodne som tam chcel dať svokru, ale radšej ju pošlem do Ugandy, možno ju unesú a zožerú a ja budem mať konečne pokoj..."
Smiech.
"Vážení, teraz mi napadlo, že okrem manželkiných menín máme dôvod ešte na jednu oslavu."
Nechápavé pohľady.
"Pripime si na všetkých, ktorí nám vyštrngali tento náš blahobyt."
Spokojný smiech.
"Chlapci, prestaňte už o tej nudnej politike. Poďte na terasu, za chvíľu sa začína môj ohňostroj. Hádam to tu neprekecáte. Tuto môj pokladík za to vysolil 400 litrov... "
***
***
***
V uličke pod vilou dvaja bývalí pracovníci vytunelovanej fabriky pod rúškom tmy prehrabávali kontajner. Odrazu sa obloha rozsvietila dúhovými farbami ohňostroja.
"Čo sa deje?" spýtal sa starší z oboch mužov.
"Neviem, asi je nejaký sviatok. Koľkáteho je?"
"Tuším sedemnásteho..."

10. 11. 2006

No woman, no cry



V ten večer, keď sa vrátil z krčmy,
hneď ženu zbil, nábytok rozrúbal.
Aj deckám dal - ocinko ich hlučný.
Potom odpadol... Do rána tvrdo spal.

Veď sa dnes bralo a zas tu boli prachy.
A smädných kamošov všade mal.
Deti sú hladné? Stará, žiadne strachy!
Trocha to oslávim... Jeden deň som kráľ!

Vracia sa domov a nemá ani floka.
Žena mu musí dneska podržať.
Ona však rumázga, nadávky kvoká.
Chce si len šuchnúť a trocha žrať!

Tak sa to krúti stále dokola,
nikto ho nechápe, nikto nemá rád.
Opitá hlava a peňaženka dohola...
Hneváš sa na mňa? Chlast je môj brat!

5. 11. 2006

Zrod celebrity



Milí moji čitatelia a pisatelia!
Chcel by som sa vám týmto poďakovať za skvelé minulé, prítomné aj budúce diskusné príspevky, vďaka ktorým som sa raketovou rýchlosťou prebojoval na vrchol rebríčka svetových celebrít. Razom sa mi naplnil elektronický diár pozvánkami, z ktorých vyberám len tie najatraktívnejšie.

Bol som pozvaný do prezidentského paláca, kde mi hlava štátu odovzdala Rad Ľ. Štúra 7.triedy a k tomu plniace pero. Keďže som sa dozvedel, že bude prítomný aj šéf NATO a náš premiér, obliekol som si maskáče, ktoré som si kúpil naposledy v Londýne. Prepáč, Tony, že som ti ich vyžral, netušil som, že britský premiér chodí nakupovať do Next-u. Keď ma šéf NATO zbadal v bojovej uniforme s neznámym metálom, pozval ma diplomaticky na prehliadku Pentagónu. Na recepcii som sedel medzi ním a prezidentom a počúval, ako hlava štátu perfektnou angličtinou striedala slová: Yes... No... Mr. Džap. Ako predjedlo sa podával jemný údený losos s kaviárovou penou a toastom, ako hlavné jedlo servírovali bravčovú panenskú so zemiakovou plackou a hríbikmi, ale aj biftek so zemiakmi v alobale a čerstvým šalátom. Na záver sme mali domácu čokoládu s jablkovým parfé. Dobré jedlo sme zapili pivom Topvar 12°, bielym vínom Paves - ročník 2003 a Frankovkou modrou - ročník 2002. Na slávnostnom stole nechýbal ani Päťputňový Tokaj ročník 1999, či Karpatské brandy špeciál V.O.S.S.
Po recepcii mi premiér navrhol, že ma zvezie, asi sa potreboval zdôveriť...
Posťažoval sa mi, že mu každý pchá úplatky: - Pätnásť generácií mojich potomkov by nemuselo pracovať, keby som ich zobral... -
Spýtal som sa ho, či sa necíti trápne, keď jedná s koaličnými partnermi, ktorí jeho problém BRAŤ či NEBRAŤ dávno overujú v praxi.
- Robo, však ten lekár, čo si mu voľakedy natlačil ten koňak, ho tiež zobral a nevytrúbil to do sveta. -
On sa mi odmenil radou: - Nikdy nikomu nesľubuj, čo nemôžeš splniť... -
Nasledujúci deň som mal autogramiádu v Irish pube, ktorý mi celý prenajalo ministerstvo kultúry. Program uvádzala najlepšia slovenská moderátorka Adela B. s tanečnou skupinou Be-Go a so sólistami Bezdedom a Golonkom.
Tesne pred záverom ma vyzdvihol šofér limuzíny a odviezol do Elektry.
Tu ma privítal pán domáci, ktorý sa mi dojate poďakoval za môj článok o "Kráľovstve krivých zrkadiel". Ten sa totiž stal chrbticou jeho plamenného prejavu v parlamente.
Za zmienku stojí moja účasť na koncerte Olympicu. Petr Janda sa mi zdôveril s verejným tajomstvom celého rockového sveta, že jeho mladá žena s ním nedokáže držať krok v posteli. Nakoniec som odišiel s autogramom Petra Cmoríka.
Na Streche jedného nemenovaného domu som sa podrobil krížovému výsluchu pani Oľgy Z. spolu s Milionárom bez nevesty, ktorý mi daroval ružu, a s najlepšou slovenskou autorkou - pani Emmou, ktorá mala na ťaháku napísané názvy svojich kníh. Po nakrúcaní mi príťažlivá a nestarnúca vedma - pani Vilma J. v miestnom hoteli vyveštila, že zakaždým dosiahnem vrchol. Potykal som si aj s pani Jankou (známou porotkyňou SuperStar), ktorá práve skončila nakrúcanie reklamy na piaty dôchodkový pilier.
Týždeň som zakončil vo víre diskoték a v náručí televíznych rosničiek (už tam chýbala len Paris Hilton). Keď vytriezviem, prezradím vám, aké bude zajtra počasie...
Na záver sa vám chcem ospravedlniť za to, že som vám celý týždeň neodpovedal v diskusiách. Uznajte však sami, nedalo sa to stihnúť...
S úctou váš
Maxim

P.S Nebojte sa o mňa, oddnes ma liečia najlepší svetoví psychiatri a môj známy Vlado Schwandtner.

1. 11. 2006

Sladký spáč



Pozerám so smútkom na posypové lúky.
Tu ma raz rozprášia. Kedy? A na koho asi?
Len prach. No mal som hlavu, krk aj ruky.
Raz celý od vosku počúvať budem hlasy...

Deti tu výskajú, veselo pália sviece,
len niekto položí kvietok chryzantém.
Lúka raz za čas krásne sa zatrbliece.
Mŕtvym sa predstavím: Som ten a ten.

Pozerám so smútkom na posypové lúky,
tu si raz užijem posledný grupáč.
Nešliap mi po chrbte, nerob mi muky,
ak som ti ublížil, tak mi to prepáč!

Pozerám so smútkom na posypové lúky.
Budúci nájomník... A sladký spáč...