28. 3. 2009

Kráľovstvo krivých zrkadiel 2




Časť 1. Na oživenie pamäti

... keď sa ľudu tejto konštitučnej monarchie znepáčili rozhodnutia prvého ministra s erbom skrížených mečov, zvolili si za vládcov troch mušketierov Čarnosa, Schustoša, Bugarisa a d´Zurdaňana. Schustoš sa stal kráľom a ostatní ministrami. Neskôr nesympatického Čarnosa vystriedal váhavý svätý šermiar Hruškoš. Bývalý prvý minister všetkým zaspieval, zamával a odcválal na malom poníkovi. V duchu sa určite smial, lebo krajinu zanechal vyplienenú, ako po tatárskom vpáde. Keď vládol, najmocnejšie kráľovstvá mu posielali nóty, ale on si z nich nič nerobil, lebo mal rád len ľudovky a noty nepoznal. V krajine sa pokúšal vytvoriť bohatú šľachtu. Keďže s týmto pokusom nechcel trápiť pospolitý ľud vybral si so svojich najvernejších a daroval im obrovské majetky. Šĺachtici tieto majetky neskôr buď predali, alebo pod nimi vybudovali obrovské tunely. Pokladnica bola prázdna a tak si mušketieri vyhrnuli rukávy a pospolity ľud utiahol opasky...
Medzičasom ochorel starý kráľ Schustoš a vyzdravel až v susednom kráľovstve a preto odstúpil minister liečiteľstva... Potom sa už starý mušketier venoval, len svojím cestovateľským záujmom, výsadbou germánskych dubov a výrobe rýľov. Všetky korunované hlavy z okolitých krajín zapájal do tejto kováčskej lopoty, čím ostatných odradzoval od návštev...
A opäť tu boli volby do parlamentu.

Všetci ministri, aj tí minulí, začali zostavovať rebríčky svojich bojovníkov o moc. Exminister napísal zoznam s malými kozmetickými úpravami. Okrem prestarnutých, vyradil aj svojho korunného princa Gašpiva, ktorý mu doteraz verne slúžil, či už ako generálny prokurátor, alebo šéf parlamentu. Traduje sa jeho výrok, keď išiel vítať kráľa Podkovu, ktorému už tikali hodiny neďaleko paláca...idem pre toho starého chuja! Po trapase síce všetkých presvedčoval, že zle počuli a písmeno CH, ani nepozná. A tak zľudovel názov starý ujo. Nehľadiac na svoje zdravie viedol nočné zasadnutia parlamentu pod heslom starého: Je po volbách, zvykajte si! V jeho réžii prebehlo aj vylúčenie jedného odbojného zbronoša z ich radov, ktorý nechcel opustiť parlament, ale zmiatli ho glejtom, ktorý vraj poslal a vyštvali ho... Plnil všetko, čo videl na očiach svojho chlebodarcu, niekedy aj čo nevidel, ale len tušil, hlavne pri vytváraní nových šľachticov a rozdelovaní léna. Nik netušil prečo ho šéf zapudil, či sa bál o svoj post, alebo veril ohováraniu, že korunný princ je lenivec. ..
Ohrdený princ sa rýchlo prebral z mdlôb a založil si novú družinu. Nakoľko ich bolo málo, začal si hľadať spojencov a zbierať podpisy pre nadchádzajúce volby kráľa... Opäť sa volilo do parlamentu a opäť vyhrali naši mušketieri, spolu s hrdinom ruských bylín. Pomaly sa končilo kraľovanie mušketiera Schustoša, ktorý sa počas vládnutia túlal v pralesoch Amazónky, kde nachytal infladranti tapíra a anakondu... Úradujúci ministri navrhli za kandidáta na kráľovskú korunu ministra Kuka, ale pretože ho zabudli podporovať, do finále sa na ich prekvapenie dostal ex minister s mečom v erbe a jeho bývalý, exkomunikovaný korunný princ Gašpiv!
Bola to ťažká voľba, ľud bol zmätený a zvolil bývalého princa a tak zľudovel termín...menšie zlo. Kráľ sa ubytoval v novom paláci. So svojimi radcami sa učil svetový jazyk a myslel len na svoj národ. Zúčastňoval sa na folklórnych slávnostiach, športových súťažiach, obliekal sa do ľudových krojov, motoristických kombinéz a tvrdo cvičil dúchanie do fujary, ktorou ohuroval štátnické návštevy...
Mušketieri sa medzitým borili s veľkými problémami. Najskôr sa d´Źurdaňan rozhádal s markízou Zuzanou, ktorá bola podšefkou parlamentu. Opustila jeho družinu a vzdala sa aj vysokej funkcie, čo sa ešte v parlamente nestalo. Založila si novú družinu s tým, že ešte o nej počujeme... Na dennom poriadku boli hádky medzi rytiermi. Najskôr bol odídený liberálne mysliaci hrdina ruských bylín, ktorý sa zaplietol do finačných problémov. Nahradil ho jeden profesionálny jazdec, ktorý sa stačil aj za pár mesiacov riadne nabaliť. Nakoniec odišli aj zbrojnoši okolo Hruškoša, ktorým vadilo, že v kráľovstve nie je všetko s kostolným poriadkom a tak boli zasa nové volby...

Časť 2. Blízka minulosť

K moci sa dostali tí, čo ľudu najviac nasľubovali. Ich vodca majiteľ - najväčších topánok, túžil neobmedzene vládnuť už dávno. Nevšimol si, prečo a kedy sa dostal do parlamentu, kde patril k najväčším kritikom všetkých, čo neboli s ním. Obklopil sa niekoľkými milionármi a začali hlásať ľavicovú a sociálnu politiku, aby sa mali všetci, najmä oni, dobre. Pretože chcel mať najväčšiu moc, spojil sa s exministrom, čo má v erbe meče a konečne zjednotenými národnými rytiermi, ktorí cudzie chcú a svoje si nedajú. Spočiatku sa im darilo, kráľovstvo malo už hospodárstvo v poriadku, okolité krajiny ich zobrali do rôznych spolkov a v kráľovstve sa začalo platiť dukátmi , ktorými platili aj v iných krajinách... Múdry veštec však poznamenal: Z plnej rite sa dobre...

Keď však k nám západné vetry priniesli krízu, začal sa pre problémy vadiť aj nový triumvirát.

Päť rokov utieklo ako voda a už tu boli zasa volby kráľa. Za kandidátov boli navrhnutí dvaja bolševici z bývalého storočia. Rytier s mečom navrhol jedného starého alchimistu, ktorého zneužil na overenie si svojich preferencii a na uchmatnutie hlasov súčastnemu kráľovi. Tretia kandidátka, ambiciozna markíza Zuzana sa síce snažila, ale oslovila málo ľudí... Aj osamostatnený disident páter Ferró z bývalého košiara mušketiera Hruškoša chcel byť kráľom. Nakoľko celý zbožný život bojoval s Červeným drakom, organizoval mnohé revolty a sviečkový pochod, chcel sa konečne usadiť. Keď niečo zorganizoval, hneď ho zatvorili do šatlavy, kde v teple a suchu žartoval s drábami, zatial čo vonku ľudí bili a oblievali vodou ako cez Veľkonočné sviatky. Po veľkom tresku si páter Ferró, ktorý sa stal prvým mužom parlamentu, nevšimol, že tu sedí s bývalými drábami a z nadšenia a varenia halušiek s p. Burešovou odpustil vládcom Červeného draka, ktorí bili jeho ovečky. Nakoniec sa nechal opiť rohlíkom úplne prvým ministrom s mečami v erbe...
Ďalším kandidátom bol súčastný kráľ, ktorého začali podporovať vládnúci prvý minister a nadnárodný člen koalície, ktorý má všetko požičané a patrí mu sever kráľovstva. Podľa nich kraáľ myslí sociálne, cíti národne a hlavne im zobe z ruky... O kráľovský palác prejavila záujem aj kňažná Iveta, ktorú nenápadne podporovali traja mušketieri. Po veľkom tresku sa zapájala do boja za krajšie kráľovstvo. Pri nezmyselných hádkach o pomlčkách a iných hlúpotách podpísala petíciu, aby o kráľovstve rozhodol ľud v referende. Učila na univerzite a za poslednej vlády d´Zurdaňana bola pár mesiacov ministerkou... Jej manžel bol chviľu po veľkom tresku členom prvého parlamentu, ktorý opustil, pretože mal z toho, čo sa tam dialo, žalúdočné ťažkosti, a potom sa stal najznámejším meteorológom a humoristom. Mnohí si ho budú navždy pamätať...

Prebehlo prvé kolo volieb. Štvrté miesto obsadila markíza Zuzana, ktorá veľmi ťažko znášala porážku a svojim voličom z trucu neodporúčala, ako majú ďalej voliť .Tretí skončil bývalý nežno-revolucionár, ktorý oznámil, že už voliť nebude a v dobe volieb sa pôjde s bývalým mušketierom Čarnosom poprechádzať po lese....
Ostali dvaja.
Celá krajina plná plagátov. Na severe kráľovstva sa súčasný kráľ odfotil s miestnym panovníkom, čo má najväčšie pôžičky na svete.Trocha južnejšie sa usmieva s veľmi omladeným, vyhladeným prvým ministrom... A medzi nimi nenápadná blondína v okuliaroch obklopená športovcami a umelcami....
Keď zistil severný pán z Nemanič, že kňažnú Ivetu podporovali najmä ľudia z juhu kráľovstva, ktorí hovoria aj iným jazykom, veľmi ho to pobúrilo. Nie je predsa normálne, aby ľudia inej národnosti volili ako chcú a ohrodzovali tak voľbu súčasného kráľa, ktorý cíti národne. Poslal svoju osobnú čarodejnicu, aby národu vysvetlila, kde je sever a ako majú voliť. Dotyčná predviedla národu takú špirálu smrti, akú nedokázala dvojica Belousovova-Protopopov ani v čase najväčšej slávy šmýkania na ľade...

Karty sú rozdané. O pár dní sa stretnú dvaja víťazi... Všetko je vo hviezdach a v rukách tohto pospolitého ľudu, ktorý dúfam bude voliť tak, aby sa v tomto kraľovstve zrkadlá konečne vyrovnali...

21. 2. 2009

Perpetum debile



Jajže Bože strach veliký
Padla kríza na Poniky...
Vláda však nespí, iskry riešenia kresá
Po dobrých nápadoch na báloch plesá

Na krízu nemá recept, na VUML sa jej smiali
Tak tvoria plagiáty, ľud sa raduje a kríza valí
Mierne nervní, hlavne ten, čo liezol do tanku
Ale ináč sa nenudia, však pozrite si Smotánku

Jednu krízu zažehnali, no tú s ruským plynom
Pomocou EU, českých zásob, ale to je o inom
Tak riešia fajčiarov, čo ešte plnia štátnu kasu
O chvíľu budú volby a tak o voličov sa trasú

Nám sociálne balíčky a obľúbenosť stúpa
Provízie z tendrov sebe, nie je veru skúpa
Kupuj naše výrobky! Slovák má nápad iný
Za balíčky vycestuje nakupovať do cudziny

Keď večer pri telke jedia cudzie, lacné žrádla
Na správach sa čudujú, že ďalšia firma padla
Obchody pri hraniciach sú vraj ľudoprázdne
Mliekarne, Tauris, Merina, aj iní sú už na dne

Ľudia už myslia a nie sú na komunistickom fete
Tiež chcú platiť ako poslanci vo svojom bufete
Sociálny balíček to je len malá nenápadná peha
Vláda by mala znížiť odvody, dane, hlavne DPH

Raz táto kríza asi skončí a bude sa hľadať vinník
Všetci zas budú pracovať, aj tí zo sidliska Luník
Zasadne vláda a oznámi nám s úsmevom na tvári
Príčinou krízy je bývalá vláda a hlavne zlí novinári

30. 1. 2009

... CIA



Evolúcia...tradícia...funkcia...demencia...
sedimentácia...asanácia...indícia...pozícia...

Ambícia...manipulácia...korupcia...protekcia...
informácia...redakcia...autorizácia...

Reklamácia...asociacia...mobilizácia...indukcia...
demonštrácia...akcia...polícia...

Hospitalizácia...petícia...sankcia...revolúcia...
defenestrácia...resekcia...sterilizácia...

Kapitulácia...klimatizácia...demokracia...
civilizácia...deklarácia...humanizácia...

Opcia...koalícia...opozícia...akrobácia...preparácia...
inseminácia...špekulácia...

Ambícia...Patrícia...Felícia...asanácia...intuícia...
machinácia...polúcia...privatizácia...

Inštalácia...reštitúcia...indícia...prostitúcia...
kopulácia...byrokracia...defraudácia...

Demoralizácia...konkurencia...plynofikácia...
maďarizácia...delimitácia...dehonestácia...

Informácia...arogancia...kanalizácia...rekvalifikácia...
dedukcia...degenerácia...kremácia.

21. 8. 2008

Len ukradnuté prázdniny...?



Svitalo. Začínal ďalší krásny prázdninový deň
Slastne si lenošiť, však vstávať skoro sa nemusí
Nik netušil, že nad vlasťou znáša sa hrozný tieň
A zrazu hlučný budík. Čo je? Obsadili nás Rusi!

Ulice miest plné ľudí, vzdor, slzy a zaťaté päste
Vraj prišli pomôcť na rozkaz kremeľského Nera
Cesty bez názvov, tanky a prvá streľba v meste
Pred poštou vyhasol mladý život Petra Legnera

Už sú tu! Majú rozhlas a telku! Šíri sa správa nová
Študenti bez zbraní vlastnými telami bránia školu
Pred Univerzitou zomiera dievča Danka Košanová
Slovák, Čech, Maďar - jednotní pred tankom spolu

Svet hľadí na národ, čo chcel s ľudskou tvárou raj
Mestá aj obce orú nám, vraj pozvané tankov pásy
Umiera Anka Uličná, otec troch detí Števo Ciberaj
Mišo Hamrák, Rudo Gavorník... V ulicich stále masy
Protesty veľmocí, sľuby pomoci a to je všetko asi...

Zradení, sami, tak ako kedysi, bez zbraní, bez obrany
Len slzy v očiach, zaťaté päste nad pokorenou vlasťou
Už vyletujú z polí, úkrytov k Moskve prvé lačné vrany
Vymýva normalizácia mozgy a farbí krvavou masťou

Ľudská fakľa Palacha, ten posledný záchvev vzdoru
Za noci zmizli pamätné tabule, čo pripomínali vraždy
A prvé objatia, bozky veštili, blíži sa epidémia moru
Ostnaté drôty, cenzúra, zradený, opľutý, cítil sa každý

Dnes sme v EU, však opäť v mnohých klíči okupantov semä
Tento pocit je hrozný a mnohí ľudia dnes už strácajú iluzie
Bulvárom kŕmené mozgy, tendre, korupcia, kšefty, to vieme
Hrať mŕtvého chrobáka je OK, keď tanky orú cesty Gruzie?

15. 6. 2008

Majstri sveta vo všetkom...



Už týždeň celá Európa šalie, fandí a žije futbalom
Len jedna vec je v týchto dňoch na Slovensku istá
Náš divák vidí umelcov a cíti smútok, srdca zlom
Na MS je náš trávnik, rozhodca, no žiadny futbalista

Nás nezaujíma jasot divákov zo Ženevy, či Viedne
My máme iné ciele, chystáme Majstrovstvá sveta
Nie s loptou, ale hokejové, kde dopadli sme biedne
Postaviť v Bratislave novú halu. To je naša méta!

Zodpovední ako vždy plno rečí, plány a veľké oči
Postaviť nové Koloseum. No z víchrice je zrazu vánok
Každý svoje chce presadiť, veľa peňazí sa v tom točí
Myslia len na zisky. Kde bude stáť hokejový stánok?

V tabuľkách hokeja klesli sme po veľkej hanbe dolu
Či prídu hrači z NHL? Skôr uhádnete čísla v LOTE
A práca s mládežou? Nuž, zbúrajme športovú školu
S metlou hrali hviezdy hokej len v reklamnom šote

Kde bude stáť štadion, možno Sibila nám to vyveští
Ľudia sú už nervní, alergickí, nie však z prachu, pelu
Majstrovstvá slovenské budú sa hrať v Budapešti?
To nikdy! Opravíme starčeka - zimák Ondra Nepelu

Keby v dobe majstrovstiev zrazu prišli veľké mrazy
A zamrzol Dunaj aj všetky jazerá... To by bolo super!
So svetom by sme opäť vydrbali nie raz, ale tri razy
Nestavali by sme štadióny a neprišiel fajnový súper
Miliardy by rýchlo zmizli, naplnili niečie konta lačné
A boli by sme opäť majstri. Nevadí, že kontumačne...

4. 6. 2008

Sci-fi?



Začína ďaľšia z horúcich slovenských nocí.
Päť ľudí v spodnom prádle uteká k parkovisku.
No, tak to dopadne, keď blbov dajú k moci.
Keď zakážu ti zobrať pivo, slaninu, aj Whisku.

Poďme už. Štartujem.Zbohom náš rodný chotár!
A máme všetko? Každému zmeravie telo aj tvár.
Vstupenku vnučke jak do cirkusu... Potvrdil notár.
Vydržte, všetko si kúpime, zbohatne Krk i Hvar.

Rozdáva žena každému rožok a koliesko klobásy.
Peniaze máš? Pas? Neboj, sto euro na osobu a deň.
V rádiu Jadranka a oni čušia, akoby išli do basy.
Maďarský colník smeje sa, ich nosy vrhajú dlhý tieň.

Rýchlo to prehltni! Blíži sa colnica vnukov veľkého Tita.
Do riti! Asi nám dôjde benzín, dotlačíme to k hranici?
Skurvená dovolenka! Kráľovstvo dám za plechovku Pita!
A všade naokolo sa dlávia žrádlom slovenskí maníci.

Začína kontrola a colník smutne prezerá prázdny kufor.
Tak veľa peňazí? ozve sa dcéra. Prečo tá krížová cesta?
Euro už máme za tridsať, ktorý blb vymyslel tento fór?
Bože, jak je tu draho!Aj mlieko, maslo aj plávacia vesta...

Prečo sme takí trpáci? Jak ovce všetci k Jadranu idú.
Kešeňa plná peňazí... Syn počúva hity burliváka Landu.
Za to sme mohli letieť LAST MINUTE možno aj na Floridu
Krásne sa opáliť, okúpať, netrpieť a fotky z Disneylandu...

4. 2. 2008

Historický omyl



Posledná najdlhšia noc a zmučené telo tak páli
Smradľavá kobka a na slame pobehujú krysy
Nie, nezradil som. Dukáty nedám! Čo sa im máli?
A mlčal, keď pýtali sa: Kde poklady skryl si?

Zajtra ma popravia a uvidím nebo a moje Tatry
Zavesia na hák, jak očovský bača voňavú slaninu
Cigáni budú hrať, poddaní plakať a zahoria vatry
Márne sa obhajca snažil, neveria v moju nevinu

Zbohom kamaráti moji, dievčatá Marky, Zuzky, Aničky
Daj Bohu dušu a mne dukáty! kričal som vtedy veľakrát
Zajtra večer sa rozlúčim, tam na popravisku šibeničky
Čo som nazbíjal, rozdal som, ja prvý socialny demokrat

Zavŕzgali dvere, zrazu jasná žiara a v žalári tri víly
Omamná vôňa hôr a ozvena žalárnikových krokov
Prepáč nám, Juraj, zajtrajšok, aj víla sa niekedy mýli
Mal si sa pôvodne narodiť neskôr, až o tristo rokov

Zbojníci budú si dobre žiť a pandúri zobkať im z dlane
Po zboji, po nociach na báloch oslavovať ich bude vláda
Sudcovia slepší jak spravodlivosť, len neublížiť vrane
Chudákom brať, bohatým dať... heslo Roba, Jana a Vlada

Tak sa nám, Jurko, zajtra drž. Neboj!Ukáž im svoju silu
Nesmuť! Pospi si! Nemôžeš? Dáme ti odvar z maku?
Ešte raz prepáč, už sa to nestane, nerozplač svoju vílu
Ľudia ťa budú spomínať a všetko budú mať na háku...

22. 1. 2008

Najbohatší štát



Ahoj, už nepíšeš? Stretol som kamošku Lidu
Aféra stíha aféru, každé noviny perú špinu
Ak nevieš ako, prečítaj článok admina Dydu
A nehraj na city, viem, že parketu máš inú

Pozerám vládcu, vraj vládnutie a politika je o moci
Just dal milion na rodné ihrisko a radosť má veľkú
Glendová tvrdí, zle počul som, volám linku pomoci
Šibe mi, hluchý som, slepý, mám pokazenú telku?

Ideme tuším naspäť... opakujeme vari zasa históriu?
Triumvirát tu vládne tvrdo, jak v otrokárskom Ríme
Staviame vysoké dvojkríže just tam, kde Maďari žijú
Armáde miliardy, stavajú snehuliakov v lete i v zime

Bitka troch cisárov o polia, aj my máme svoj Slavkov
Fabriky sú už rozdané, tak o pôdu zúri vojna feudálov
Pozemky na stavby? Nie, na víno, na lieh zo zemiakov
Exminister búcha v maštali, každá sviňa si drži válov

Staviame najdrahšie dialnice na vyvlastnenej zemi
Čakáme fondy plné eur, budú zas jachty, vily a ranče
Narýchlo ušitý zákon, už nemáš dom a smutno je mi
Boháčom z Kuby prídu cigary, chudákom pomaranče

Majú snáď dohodu pri víne, asi im ide o pozície
Už roky sa vo vládach točia pri moci stále tí istí
Už smiešny je s maslom na hlavách boj opozície
Počujem Gottwalda? Nie, zas vládnu komunisti

Švajčiarsko? Kuvait? Nie, my sme najbohatší štát
Roky tu mafie rabuju, dostali valašku do vienka
Novinár odhalí, potom sa tutle a sudca dáva pat
Akcia polície. Novinárka? Nie, zdrhol Červenka

Švajčiarsko? Kuvait? Nie, my sme najbohatší štát
Tunely fabrík, bánk vždy z daní zaplatí tento ľud
Za to nám dobre platení poslanci dávajú roky mat
Stačí nám pivo, vodka a švejkovské: To chce kľud!?

9. 7. 2007

Nová šľachta

Zaslintali závistlivci slovenského netu.
Vodcovia nám ukázali ich daňové priznanie.
Splnili si povinnosť ako lacnú operetu.
Hit storočia vyhralo Gombitovej Vyznanie.

Sumy veľké. Odkiaľ? Ako?Je to vrchol ľadovca?
Zdravotníctvo, školstvo netrpí už podvýživou?
Myslíte si , že som hlupák, baran a či tupá ovca?
Socialny program sebe... poliali si vodou živou.

Nikto nič nemá, zhltol to slovenský trojuholník...
Ani miláčik smotaniek, čo dotoval každú stranu.
Toho, keď súdili, mlčali, nezastal sa ho veru nik.
Opustili ho jeho vrany, keď zavreli za ním bránu.

Majetky veru žiadne nemá aj ten nebankár Fruni
Aj ten horňák, čo nemá nič a všetko požičané.
Miluje Uhrov, teplých. Z chlastu mu v hlave duní.
Boh vie, ako z ničoho odvádzali pre štát dane.

Paláce a majetky rastú ako huby po daždi.
Hacienda v Španielsku, v karibiku jachta.
Štát nekŕmia, ale doja, veru riadne každý.
V sociálnom štáte zrodila sa nová šlachta.

Odpílili konáre košatému stromu.
Nuž nebude kyslík a pre dôchodcov plat.
Kryl by zapel z nebeského domu:
- Piliere stavíte, prosím vás komu? -
Múdra hlava vymyslela: Vyberte si vklad!

Zaspievajme si, šepol otec vlasti, keď sa lúčil.
Zaspievam si tú moju, aj keď smutno je mi.
Bolo to trápne... Aj slzy. Ľud sa smiechom pučil.
Vrch je naklonený... v tej slovenskej zemi...

Skúšajú tu s nami roky sexuálne praktiky.
Hore, dole, plno trikov, ojebov a kúziel.
Ako dlho? Mám už prax a z nervov asi tiky.
Založím si sex poradňu ako Radim Uzel.

6. 7. 2007

Ľudia bez minulosti...



Keď skončila sa doba temna, zavládla radosť.
Spočiatku sme tomu neverili... Je to ozaj tak?
Komunisti zmizli, však urobili svinstiev dosť!
Teraz už nebude pravdou lož. Alebo aj naopak?!

Pár týždňov sme tancovali, vdychovali slobodu.
Na tribúnach politici znalí, kde je sever, západ.
Poniektorí vytriezveli, keď Mufti zmenil pohodu.
Ako to tu bude ďalej? Mnohí mali v hlave nápad.

Veď veľa rokov socializmu a sovietskej poroby.
Za groš drieť a opäť veriť, že už zajtra bude blahobyt.
Schôdzovanie a budovanie magora z nich urobí.
Ceny veľké, platy malé. Päť melónov a máš holobyt.

Opäť sú tu komunisti - prezlečení páni managéri.
Záhada je to aj pre detektívov zo serialu Kosti.
Spokojne tu tunelujú a mafie miera na nás kvéry.
Cibulka neklamal! Je tu veľa ľudí bez minulosti...

Mladý budovateľ tešil sa, keď v 68 prišli Rusi.
Študoval marxizmus, pelendrek a udal aj matku.
Odišiel do USA, tam imperialistov zničiť musí.
Po nežnej neváhal, ku kapitalizmu vedel skratku.

Desiatky firiem, dozorné rady. Viete, že bol rezident?
S Koženým Harwardy. Ulapil najväčší hrniec mastný.
Zas bojuje za vlasť, ale teraz ako hokejový prezident.
Hráči ho milujú, aj diváci, najviac však Peter Šťastný.

Keď ulicami jazdil Trabant, Wartburg, Moskvič, Gazík,
mali ho radi, muzikanti, speváci, odborné múzy aj víly.
Šaleli babky, keď v repete spieval playback Robo Kazík.
Jeho pes ho rafol do nosa, myslel si, že je Stalin-Džugašvili.

Každý deň z bahna vyletí smradľavá bublina. Nič sa nedeje.
Ten rozhrešenia daval v konšpiračnom byte,ten bol diplomat.
Ex-poslanec v TV utrpel blamáž a nové lži negujú nádeje.
Myšlienkam,túžbam,odkazom nežnej dávajú vládcovia mat!

24. 5. 2007

Prečo...?



Posledný spoj. - Ahoj,- pozdraví kolegyňu Vierku.
Muž bude nadávať, večeru odbil aj dnes párkom.
Už zase ide neskoro, v robote nestihla uzávierku.
Unavená domov kráča. Nocou. Tichým parkom.

Bojí sa strašných tieňov. Keby tak mala v ruke bakuľu!
Svit neoniek, brnkajúce motýle so znakom smrtihlava.
Za tou zákrutou už býva, ak nestretne grófa Drakulu.
Nech už tá cesta skončí. Chytá ju triaška a bolí hlava.

Trocha si vydýchla, už vidí ich známe paneláky.
Zdraví sa s dedkom venčiacim pouličnú zmes.
A ešte obísť jeden výkop a preskočiť dve mláky...
Zajtra to musí dokončiť. Nechce sa báť ako dnes.

Konečne pri bráne... Z tieňa vystupujú dvaja chlapi.
- Dobrý večer! Otvoríte nám? Zabudol som si kľúče. -
Otvára. Púšťa ich a že ich nepozná? Vôbec ju netrápi.
Pár schodov k výťahu. Na cestu svietia žiarovky lúče.

Privolá lift. Prečo ich púšťala? Sú divní a jeden kríva.
- Kam to bude? Až hore?- Trocha sa bojí a zas tá zimnica.
Muži sa zasmejú. Výťahom šíri sa zápach potu a piva.
Jeden z nich stlačil gombík. Konečná stanica. Pivnica.

Ucíti úder. Hviezdičky. Tma a krv sa valí z pery.
Kopance do brucha. Direkt a už padá prudko dole.
Šaty z nej trhajú. - Nie! - Veľký nôž na hrdlo mieri.
Trasie sa. Od zimy? Od strachu? Krvavé telo holé.

- Vstávaj!- jeden ju zdvíha za vlasy k sebe prudko hore.
- Kľakni si ty, kurva! Nebráň sa! Viem, že sa ti to ľúbi. -
Bože, snáď tu neumrie! Na zemi aj na nej krvavé more.
Ďalšia facka. Koľká už? - Nebráň sa! Ber si ho do huby! -

- Ty tam tak nestoj, nefajči, nezáviď. Poteš mladú pani. -
Odrazu necíti žiadnu bolesť a už len tu potichu vzlyká.
Nech už to skončí! Žiarovka zhasla a tma ako v bani.
Druhý pokľakne, chytí ju za zadok, kruto do nej vniká.

To ticho. Leží jak v ringu, zvracia. Už skončila tá hrôza?
Chýba jej kabelka, na krku šrám. Pamiatka na retiazku.
Čo teraz zažila, bol odvar hororu. Žiadna poézia. Próza.
Špinavá, opľutá. Nájde si ešte niekedy recept na lásku?

Lekárska prehliadka. Psychológ a tie manželove oči...
Čakanie. Chodby. Hlúpe otázky na policajnej stanici.
Nechápe, necíti, omdlieva a celý svet sa s ňou točí.
Stále sa vracia to peklo prežité v krvavej v pivnici.

- Tak už ich majú!- smutný manžel jej podáva noviny.
Prehltá tabletku a trasúcou rukou si dáva pery k vode.
Číta tú správu, neverí očiam. To hádam nie! Nevinní?
Sudca ich prepustil. Vyšetrovanie prebehne na slobode...

23. 4. 2007

Osudný omyl

.


O tretej v noci vstal z manželského lôžka.
Len zvedavá Luna sleduje jeho kradmé kroky.
Teraz sa pomstím za útrapy, milá Božka!
Za biednu stravu, samotu v posteli celé roky...

Útočí prudko, tak ako Turci na Moháč.
Kladivom rozbíja tvár tmavej obrazovky.
Už z okna letí PéCé. "Nebudem paroháč!"
Skončil sa ten tvoj blog a mejlov stovky!

Už reže káble, reprákom ničí membrány.
V tej tme len mesiac je svedkom jeho činu.
Napustí vodu... a tlačiareň utopí vo vani.
Šťastne si utrie pot necítiac žiadnu vinu.

Zajtra sa budeš milovať a urobíš mi rezeň.
Pri dobrom víne zabudneš na svojho boha.
Stačilo lásky bez lásky. Už nie som väzeň.
A jeho žena spí, z postele trčí jej sexi noha.

Zaspáva s úsmevom, zachránil šťastie rodiny.
Netuší, hlupák, že bude žiť už len štyri hodiny...
.
.

12. 4. 2007

Konečná stanica


Keď sa Romanko narodil, neboli žiadne oslavy.
Vonku padal husto sneh a okná zdobil mráz.
"Ach dcéra, to si nemala! Pankhart z Bratislavy!"
A nebol otec, krstný, sudičky nenašli ich laz.

Chvíľu ho mama dojčila, však nezničí si postavu.
Sneh sa už päťkrát odvtedy roztopil a vyschli lazy.
Keď babka umrela, zavadzal. "Čo s ním? Do ústavu!"
Tak s malým kufríkom... a pasák zatrúbil tri razy.

Zrazu mal plno mám, však žiadna nebola tá pravá.
A hračky, jedlo, aj posteľ, aj priateľov plný dvor...
V sobotu návštevy. Zas neprišla, vraj nie je zdravá.
Tak sa skryl na WC, plače a všade zapácha chlór...

Desiate narodky a kuchárka napiekla zákuskov.
A dostal knižku. Z obalu škerí sa Indián s lamou.
"Dnes tu spíš poslednú noc, tak nelietaj s puškou!"
"Zajtra je tvoj deň, príde si po teba otec s mamou."

Stojí tu s kufríkom, tak sám a po tvári tečú mu slzy.
Včera sa jašili, rozbil si koleno a teraz ho bolí noha.
Čítajú jeho papiere. "Je syn prostitútky? Nie je drzý?"
"No poď chlapče, Rozlúč sa...Dúfam, že veríš v Boha!"

Zakýval ústavu, nasadol, už nepočul detský smiech.
"Neboj sa," tíši ho nová matka. "Boh vedie tvoje kroky!"
"U nás ti bude dobre, len nesmieš klamať, to je hriech."
"A ďakuj Bohu, že sme ťa vytiahli z tej hnusnej stoky."

Skromná večera a pred ňou modlitba. "Vďaka ti Pane."
Umyť sa, pomodliť... budeš mať Romanko ťažké dni.
"Tá tvoja matka, snáď nebudeš po tej diablovej vrane."
"Dobrú noc, usmej sa... o Bohu budeš mať krásne sny."

Škola je fajn, len v kostole farár mal čudnú otázku.
A doma modlitby, pokora a tresty za každú hlúposť.
Prečo ma Boh zatratil? Mám predsa právo na lásku!
Aj dnes som hladný... Bože, koľko trvá ešte ten pôst?

Dnes kráča domov pomaly, v žiackej má zlú známku.
Aj z fary utiekol, tak čudne ho hladkal, keď vravel o Bohu.
Zbije ma, reťazou pripúta o posteľ a zamkne na zámku?
"Vymlátim z teba gény matky kurvy, čo stojí na rohu!"

Veľakrát z domu utiekol, vrátil sa a boli tresty, hlad.
Modlil sa, trpel a chcel zomrieť, jak na kríži spasiteľ.
V pivnici posteľ a nad ňou kríž, Biblia a nočný chlad.
"Kto je ten človek, čo ma bije? Otec, či šialený kazateľ?"

Dnes má pätnásť a zasa bitka. Nevydrží tu ani hodinu.
Zdrhne preč, nevládze. "Pomôž mi prosím, Bože drahý."
Zbalím sa, aj knihu, čo mi vzali, opustím túto rodinu.
Aj pešo, stopom, či vlakom. Ďaleko. Do Brna, do Prahy.

Už sedí vo vlaku, spomína na toho dobrého TIRáka.
Jak predal knižku, keď už bol zúfalý a nemal čo jesť.
Keď tam v parku zaspal a ukradli mu kufrík... Do šľaka!
Na pani, čo lístok mu kúpila k tete. Použil malú lesť.

Zaspal a zas sa vo sne bláznil s peknou Ankou v stohu.
Raz za ňou príde na fáre a ukáže ju všetkým tam na laze.
Zatrúbi aj pred domom, kde ho bili a modlili sa k Bohu.
Zrazu ho niekto zatrasie: "Kluku vstávej, už jsme v Praze."

Myslí si, že opäť sníva, obrovský dav ho strháva vpred.
Schody, čo samé chodia, metro, butiky, úplný Babylon.
Musí sa niekde umyť, bolí ho noha, spravil sa mu vred.
Tu sa raz preslávi. Všetci budú naň ukazovať. To je on!

Tam WC a on je rád jak prútkar, čo našiel prameň vody.
Zrazu spozornie. Chlapčenský smiech a čuje známu reč.
Tí traja frajeri tu fajčia oblečení podľa najnovšej módy.
Prihovorí sa im, keď sa umyje a všetci okolo odídu preč.

"Ahojte chalani! Čo tu robíte?“ Hltavo pije z dlaní dlhé logy.
"Ja som Tomáš, sevas, ušiel si z decáku, alebo z domu?"
"Si nový a pekný. Ty budeš mať úspech! Bral si už drogy?"
"Foter pije,mater šľape,jablko nepadá ďaleko od stromu."

Nechápe... "Kde bývate? Čo robíte?" rýchlo chŕli otázky.
Peter si zapálil Marllborku a zahundral: "Nikde a všade..."
Roman si z nudy po stenách pozerá nemravné obrázky.
"Keď budeš šikovný... Ale je to šmýkanie po tenkom lade!"

A vrznú dvere, v nich chlapík s odznakmi okolo klobúka.
"Ja pšijela, jak slíbit, main Gott... a vy tu máte nový kluk?"
"Choď s ním. Vráť sa večer, 50 EUR vypýtaj od toho buka."
A Roman šiel a netušil, čo so svojim prvým zažije múk.

Kúpil si jeansy, tričko, chalanom guláš, cigy a tri pivá.
Chce ešte reeboky, tak musí makať, to veru každý uzná.
Už mluví česky, fajčí. Včera sa nevyspal, znudene zíva.
Nervózny čaká tu pred WC, kedy sa zjaví vhodný buzna.

Už naberá rýchlosť kolotoč, z ktorého vystúpiť sa nedá.
V hoteloch, v autách predáva všade telesnú schránku.
ZAJTRA nie je... len DNES. Budúcnosť? Ružová? Nie šedá.
Už bol aj herec, otrok, nahý model. Zabudol na Anku.

Desiatky chlapcov spod Tatier ľahko opustia domovinu.
Tak ako sokoly vyletia a potom strmhlav končia svoj let.
Hľadajú bohatstvo, lásky. Necítiac pre svoj odchod vinu.
Končia smutno svoju púť. Na hlavnej stanici. Vedľa toaliet...

Upozornenie: Tento príbeh nie je fikcia...

28. 3. 2007

Rebélia



Kultúrny dom.
Všetci v mestečku na ňom odpracovali zadarmo stovky hodín v akcii Zet. Potom ho sprivatizoval albánsky vekslák z Bratislavy za pár korún. Prerobil ho na masážny salón, teda bordel. Fabriku na spracovanie dreva, kde miestní pracovali desiatky rokov, zasa priklepli za symbolickú korunu teraz už exposlancovi, ktorý ukázal tunelárom Braniska, ako sa rýchlo razí tunel...
A tak sa jej bývalí pracovníci schádzali v zadymenej, ale útulnej krčme na námestí, hneď vedľa kostola, obchodu, "kultúraku" a špekulovali, čo ďalej...
" Ferko, dones nám 10 pív a k tomu nejakú zápražku..." prerušil mlčanie Tóno.
" Ja už neviem ako ďalej, keď zdražia ten plyn... tuším porúbem všetky jablone, apoň ušetrím."
" Ty kokot, radšej by si mal obrať jablká a vypáliť ich... Čo ich tam necháš zmrznúť ako vlani? "
" Serem na ne a just vyrúbem..." " Ja som vedel, že si kokot, ale že až takýto..." chytil sa Miro za hlavu. Odpil si z piva a exol decák Borovičky.
" Kurva, chlapi, mne už s toho jebe... v tej fabrike som si aj zarobil, aj domov niečo odniesol... a teraz? ... nie je do čoho pichnúť..."
" Čo ti stará zasa nedala?"
" Ty kokot, ak nemáš v makovici nasraté, tak sa zamysli..."
" Chlapi, však tu robí iba farár, kostolník, pár ľudí na obecnom úrade a Lojzo v konzume..."
" A tuto v krčme Ferko, aby som nezabudol... Ferko, daj nám to ešte raz a napíš mi to..."
" Zabudol si na tie kurvy oproti z kultúraku" poznamenal Ernest a pozrel sa na Igora, ako zareaguje.
" Chceš po papuli?" ozval sa konečne Igor.
" Pomaly, čo sa urážaš... však všetci vieme, že tam robí sestra tvojej ženy kurvu..."
" No a čo? Tvoja je zas podnikateľka... šije podprsenky na živnostenský... nemá dielňu, stroj, látky a majitel jej nedá ani očeerku, ani dovolenku, ani hovno... a už ste sa videli ako milionári..." " Je to možné ?...Ty magor, aká podnikatelka, normálne maká od svitu do mrku a peniaze nevidí... Aj minule im dal za balík podprd, aby si to predali, namiesto výplaty.... Ferko, dones nam to ešte raz a tomuto blbovi kofolu, nech sa preberie..." zasmial sa Ernest.
"Ferko, máš tam tlačenku s cibuľou?" snažil sa situáciu ukľudniť Tóno.
" Mmmali bbby smmme nnniečo uuurobiť," ozval sa koktavý Jožo, ktorý doteraz mlčal.
"No, mali, ale čo? "
"Mám nápad, pojdeme na obecný úrad a povieme im pekne od pľúc, prečo na nás jebú a nepomôžu nám...Však sme ich zvolili, tak nech sa starajú, hádam nepôjdem na staré kolená makať do cudziny ako mój dedo za prvej republiky...!"
"A keď budú pičovať, vyhádžeme ich z okien, ako v tom filme Jan Hus," zapojil sa Jano.
" Z prízemia? Ty magor, už nepozeraj tie filmy, lebo ti mäkne mozok !"
Všetci sa zasmiali a Tóno pokračoval: " Tresnem po stole, abyže nejakú robotu zohnali, však sú tam pre nás. A keď to nepomôže budem tam stáť, dokiaľ niečo nevymyslia..."
" Aaaj ttttresnúť im pppo ppppapuli mmmôžeme," ožil bývalý milicionár Jožo.
" No a zavrú nás! Papuľa ti rapčí ako guľomet, ale samé kokotiny!"
"Navrhujem ísť do Bratislavy pred úrad vlády..."
Zrazu sa vo dverách objavila vysmiata tvár poštára Laca.
"Chlapi, čo tu trepete, do konzumu priviezli borovičku z čiernej pálenice. Lojzo ju predáva v akcii... Toľko nestála ani za Husáka!"
"Ferko platím..."
"Aj ja..."
"Aj ja..."
"Napíš mi to."
O chvíľu bola krčma prázdna.
A tak sa skončila jedna rebélia...

7. 3. 2007

eMDéŽet



Je ráno. Anna už v kuchyni. Manžel sa holí.
Chystá raňajky, desiatu, postaví vodu na čaj.
"Vstávajte spachtoši! Tebe sa nechce do školy?"
"Prídem dnes neskôr. Vieš oslava. Tak sa maj..."

Bože, nič nového, jak pozná už tieto jeho vety.
"Umy sa. Vieš básničku? Ty môj malý škriatok.
Jedz, sadni si, nechaj ho... a nezabudni kvety.
Ahoj. A pusa? Buď dobrý, učiteľka má sviatok."

Sviatočné šaty. Ústa narýchlo pretrie rúžom.
Tuším som pribrala. Šediviem a tie vrásky...
Príde aj vedenie. Nechce sa pretŕčať mužom
Galantné reči a hlúpe vtipy. Falošné masky...

Robota skončila, už všetci sa hrnú na oslavu.
Slávnostné menu. Úsmevy, tulipán aj osuška.
Báseň, zákusok, káva a pol litra vína na hlavu.
Prejavy, bozky. Riaditeľ každej šepká do uška.

Pustili magneťák, nálada... Tancujú prvé páry.
A už sa nalieva. Nie! Hop a v pohári borovička.
Vedúci šepká jej narážky.To sa mi snáď marí?
Hladká ju. Toká. Keby ho videla jeho polovička!

"Už musím. Je neskoro. Deti už budú hladné..."
Drží ju za ruku. "Napi sa, však dnes je eMDéŽet.
"Ale kačička, tvoj odchod nehodnotím kladne!"
Lúči sa. Bozká ju. Pár dvojzmyselných viet...

Konečne doma. Už varí sa v kuchyni večera.
"Čo bolo v škole? Pochválila ťa pani učiteľka?"
Vraj kačička, blbec..To by teda mala káčera!
Deti už zaspali. Štrikuje. Do noci svieti telka.

Postaví na kávu a voda už začína vrieť,
zvonec ju preberie, na chodbe tacká sa tieň.
Opitý a v ruke pralinky, zvädnutý kvet.
"Mamička, hneváš sa? Však dnes je Deň žien..."

Zas mínusový deň. Kto to len vymyslel? Nechápe...
Vedúci vytriezvie, nebude kačička, nazvýši jej plat.
Otvorí pralinky. Ľahne si. Jej gratulant už chrápe.
No čo, dostala bukrétu, osušku... aspoň jeden klad...

2. 3. 2007

Vtáci


V krajine Aves si žili krásne, veselo
Kým vlády sa neujali hlúpe hýle
A starý tetrov riekol: Eto vaše delo!
Nastala doba temna, ťažké chvíle

Hýle si vypásali tie červené bruchá
Okolo stehlíky, červienky, murárik
Žrádlo z dovozu, nie komár, mucha
Ak nie si červený, buď v tôni rybárik!

S červeným zobákom a skrčenou nohou
Mohli si bociany kľudne lietať po svete
Klepali zobákmi, vzývali pri moci bohov
Ďatle ich hlúpoty ťukali po celej planéte

Nad krajom krúžili vo výške supy
Strážili poriadok smutnej vtáčej ríše
Slávik im trilkoval... nie je hlúpy
A klietka s rebelmi, smutne sa kníše

Spevavce spievali vládcov piesne
Ak chceli letieť inde do tepla na juh
A v klietke začalo byť zrazu tesne
Svedomie vtákov leptá hrozný lúh

Aj sokol chcel dosiahnúť výšky bohov
Tak porušil veľa božích prikázaní
Navštívil supov, nebál sa diabla rohov
A udal orlov, jastrabov a pár kaní

Dotĺklo v diaľke srdce starého tetrova
A zrazu zmizli hýle, červienky aj supy
Spev vtákov oznámil: Ideme odznova
Straky a krkavec na sľuby nie sú skúpi

Pretieklo od vtedy v riekach veľa vody
A straky majú už plné svoje hniezda
Aj supom sa odvtedy opäť dobre vodí
Z mimikry hýľov už presvitá hviezda

Vrabce a sýkorky zobkajú z kontajnera
Slávici spievajú zas mocným svoje hity
A opäť majú vtáci svojho Caligulu, Nera
A v mysliach vtákov, ožívajú staré mýty

Zaškriekala sojka, vyletela prudko hore
Zobudila kuvikov, sovy z blízkej viechy
A v horách smutný sedí sokol na javore
Preberá si drobné perie... a svoje hriechy

14. 2. 2007

Srdce z medu



Ak ti dnes ráno nastúpa krvný tlak
A srdce sa nehou mocne rozbúcha
Tak silno hlasno ako rútiaci sa vlak
Skloň hlavu, šepni jej tíško do ucha

Ľúbim ťa

Ona ťa nechce pobozkať? Asi ti luže!
Usmej sa na ňu... pravda je určite iná
Hrá to len... možno ju obmäkčia ruže
Zlatko, nie je dnes náhodou Valentína?

Z horiacej sviece steká teplý vosk
Ten vláčik klepoce, húka jak sova
Pery sa nájdu, spoja v nežný bozk
Zopakuj potichu len tie dve slová

Ľúbim ťa

Srdiečko z medu s nápisom Z LÁSKY
Kúp jej aj cédečko, kde spieva Tina
A v pevnom objatí jak v snope klásky
Ona ťa pobozka... však je Valentína!

7. 2. 2007

Dievča z Klondyku


.
Večer s úsmevom ukončí správy
Rozhádže s veľkými okami siete
Pasce, ak ten pravý sa opäť zjaví
Zrkadlo, je najbohatší na svete?

Vidina hotela a múdry Odyseus
Opustil ju aj český finančný mág
Pri prvom stáli Afrodita aj Zeus
A v telke... Kurva hoši gutten tag

Génius - bohatý miláčik NHL ľadu
Mal tiež asi pokyny od toho zhora
Pochopil, či dostal niekoho radu
Možno sa poučil aj z prípadu Zora

Bola to svadba... ako z Hollyvoodu
Lednický zámok a koče plné ruží
A opäť zasiahlo to mocné woodoo
V ošiali Klondyku... Prachatí muži
.
Pri tancoch s úsmevom držal jej palce
Ona však hľadala s pomádou seladona
Konto, fáro, čo má viac než štyri valce
Veselé Vianoce! Don Juan a jeho doňa

V ten večer so šašom kydá tony špiny
Čviriká o nej už každý vták, či škorec
Pre lásku trpela, ona je čistá a bez viny
Miesto nej vidím známy kosoštvorec...

18. 1. 2007

Celebrity...



Kto prechádzal v sobotu večer okolo SND, pripadal si ako v Hollywoode pri odovzdávaní oskarov. Nechýbal červený koberec, pred ktorým zastavovali limuzíny a vystupovali naše celebrity dôstojne kráčajúce na ples, ani dámy predvádzajúce drahé róby ušité v metropolách svetovej módy. Štrngali klenotami, bohatšie s iskrivými diamantami, chudobnejšie s tými od Swarovského. Pánov v smokingoch škrtili šerpy a jeden sa prezentoval dokonca v sukni. Nádherné mejkapy aj na tvárach niektorých mužov. Mnohé celebrity, momentálne osamelé, oprášili staré lásky a prišli s nimi, ako by sa nechumelilo. Vo foyer každého privítali hostiteli, všetci sa usmievali a podávali si ruky.
.
Ples otvorila hlásateľka večerných správ z STV.
Po pani Jarmile si zatancoval balet SND, všetko išlo podľa plánu až do chvíle, keď baleťáci zdvihli partnerky nad hlavu, jeden pár to neustál a padli na parket. Zdrvenemu umelcovi priľahnutému svojou partnerkou naštastie tvár zakryla suknička partnerky. Aké Vivaldiho ročné obdovie to predstavovalo, neviem.
.
Speváčka Dani Klein úderom gongu otvorila plesovú sezónu...
.
Z najvyšších ústavných činiteľov neprišiel nikto.
Pán prezident náhle ochorel a premiér sa asi chystá na karneval v Caracase.
A potom sa už tancovalo - aj valčík, aj na hudbu nestarnúcich hviezd - Cambella z UB 40, Haberu, Žbirku, Pilarovej a neúnavnej repeťáčky a krasokorčuliarky pani Mázikovej...
Dámy si pri tanci pridržiavali svoje kabelky (vedeli, že sú medzi svojimi), podnikatelia debatovali, celebrity spievali a všetci popíjali všetko, čo tieklo. Najlepšie sa zabávali tí, ktorí v posledných volbách neuspeli. Záverečnú tentoraz neodtrúbili páni Kaník a Mikloš, asi preto, že exfinančníka čakala v nedeľu politická debata v televízii a exministra čaká buď doma rozostavaný hotel, alebo predávanie Nota Bene v Brne...
Nadšená moderátorka nemenovanej televízie neskôr ospevovala, ako sa naše celebrity vedia baviť...
.
Priznám sa, že som vyhľadal v slovníku cudzích slov, čo vlastne výraz celebrita znamená a zostal som prekvapený. Malo by sa jednať o výnimočné, jedinečné, známe a vážené osobnosti.
Ja som na plese videl celebrít velmi málo. Neviem, či k takémuto titulu stačí prečítať správy v televízii, stať sa rosničkou, uvádzať rôzne spevácke, tanečné,odtučňovacie a vyvolenné súťaže, mať piercing, divoký účes, na opasku skalp niektorého milionára, silikony, šokovať milostnými, alebo alkoholickými aférami, alebo za každú cenu plniť bulvárne časopisy (veď aj negatívna reklama je reklama...) Väčšina celebrít u nás vzniká na objednávku za pomoci bulvárnych novinárov a fotografov a niekedy stačí ukázať, či má (a aké) dotyčná nohavičky...
.
Medzi celebrity patria osobnosti, ktorých práca a činy sú prínosom pre spoločnosť...
Určite medzi ne nepatria skrachovaní politici, podnikatelia, ktorí nevedia vysvetliť, ako prišli k majetkom a rôzne zlatokopky a zlatokopi, treťotriedni umelci a komedianti. Nebyť tvrdej reality, určite by sa teraz po plesoch pretŕčal pán Fruni a ozdoba všetkých plesov a smotánok - dnes chorý pán veľkopodnikateľ Majský...
Koncom mesiaca sa vydajú naše "celebrity" na spanilú jazdu prežiť nástrahy ostrova Sangat, ale o tom inokedy...

13. 1. 2007

Pod lampou













.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.