
Mnohí sú urazení tým, že sa skončili roky obžerstva a práca podľa ich hesla: Za veľa peňazí, málo muziky. Neboja sa však, nikto z nich neskončí na úradoch práce. Každý z nich sa stane konečne legálnym podnikateľom vďaka bohatým informáciám a zákonom, ktoré si sami upravili, zrušia nastrčené figúrky v záhlaviách svojich už dávno existujúcich firiem a stanú sa ctihodnými občanmi rodných krajov a miest, ktoré doteraz mali zastupovať.
Niektorí sa však vrátia, veľa sľubov zostalo nesplnených, a tak už teraz nacvičujú svoje šteky pod taktovkami staronových režisérov a scenáristov.
Úsmevy z plagátov, nesplniteľné sľuby, tance s babkami v krojoch, pesničky pred krčmou, hojdanie detí v náručí, priateľské stisky rúk s občanmi, futbalové zápasy, smutné tváre a vyronené slzy nad biedou a nešťastím, sľuby o náprave, krajších zajtrajškoch a pečených holuboch...
Přijela pouť a lidí houf...
Prídite, bude hudba, tanec, klobása, guláš, hektolitre piva, niekde aj slivovica, kolotoče, cukrová vata, odznaky, igelitové tašky, perá s logom, fotky, autogramiáda a možno príde aj kúzelník! Všetko bude zadarmo, stačí sa len upísať Mefistovi, na to sme vám dali tie perá. Niečo ste si už predplatili a účet ešte len príde...
Zo všetkých strán počujem, že Slovenko je chudobné. Podľa mňa je stále dostatočne bohaté, prečo by ináč bol taký boj o tých 150 korýt? Chudobné bude až vtedy, keď v novinách výjde inzerát z kuchyne L&S: Občania, ktorí ešte neboli ministrami, nech sa prihlásia u súdruha Žinčicu.
P.S.
V prípade, že by som sa na tomto blogu dlhší čas neukázal, hľadajte v Čiernej kronike oznam o nepochopiteľnom úmrtí vášho spoluobčana, ktorého v jeho byte zrazila Tatranská strela, alebo usmrtil meteorit made in Taiwan, prípadne sa utopil na pieskovisku detského ihriska...