4. 2. 2008

Historický omyl



Posledná najdlhšia noc a zmučené telo tak páli
Smradľavá kobka a na slame pobehujú krysy
Nie, nezradil som. Dukáty nedám! Čo sa im máli?
A mlčal, keď pýtali sa: Kde poklady skryl si?

Zajtra ma popravia a uvidím nebo a moje Tatry
Zavesia na hák, jak očovský bača voňavú slaninu
Cigáni budú hrať, poddaní plakať a zahoria vatry
Márne sa obhajca snažil, neveria v moju nevinu

Zbohom kamaráti moji, dievčatá Marky, Zuzky, Aničky
Daj Bohu dušu a mne dukáty! kričal som vtedy veľakrát
Zajtra večer sa rozlúčim, tam na popravisku šibeničky
Čo som nazbíjal, rozdal som, ja prvý socialny demokrat

Zavŕzgali dvere, zrazu jasná žiara a v žalári tri víly
Omamná vôňa hôr a ozvena žalárnikových krokov
Prepáč nám, Juraj, zajtrajšok, aj víla sa niekedy mýli
Mal si sa pôvodne narodiť neskôr, až o tristo rokov

Zbojníci budú si dobre žiť a pandúri zobkať im z dlane
Po zboji, po nociach na báloch oslavovať ich bude vláda
Sudcovia slepší jak spravodlivosť, len neublížiť vrane
Chudákom brať, bohatým dať... heslo Roba, Jana a Vlada

Tak sa nám, Jurko, zajtra drž. Neboj!Ukáž im svoju silu
Nesmuť! Pospi si! Nemôžeš? Dáme ti odvar z maku?
Ešte raz prepáč, už sa to nestane, nerozplač svoju vílu
Ľudia ťa budú spomínať a všetko budú mať na háku...