Fajčenie

Prechádzam sa po pustom nočnom nástupišti, dúfajuc, že ten posledný nevynechá a odvezie ma až do postele. Trocha sa mi grgá z pripálených topiniek obabraných vrstvou cesnaku a vinohradníckym zázrakom odniekiaľ zo Záhoria. Kráľovstvo za žuvačku, v ústach mám ako v polepšovni. Mal som odísť dávno, aj tak to bolo o ničom. Len plané reči. V robote všetci kecajú len o babách a sexe a tu.. na oslave.. pracovali. Hubou im to ide najlepšie..
Zapálim si cigaretu privolávačku. S istotou viem, že po prvom šluku príde môj spoj.
Zrazu sa pri mne zjaví. E.T. by ma natoľko neprekvapil. Malé počerné žieňa neurčitého veku medzi tridsiatkou až šesťdesiatkou. Chvíľu prešlapuje na mieste a potom pristúpi bližšie. Uzimená, strapatá, len tak v tričku, predlaktia potetované ako makové slíže, špinavé jeansy, krátke vyšmatlané čižmičky. Make-up žoldniera z akčných filmov. Zacítim pach natráveného ovocného vína.
- Nemáš cigaretu? -
- Nemám! - odvetím, aby som sa jej zbavil.
- Však fajčíš! - nedá sa odbiť.
- Posledná... - zaklamem.
- A nejaké drobné..? -
- Nie! - uhýbam pár krokov. Kua, toto mi ešte chýbalo, kde je ten autobus...
- Ja by som ti to spravila, aj za sto korún... -
- Bež , zmizni! -
- Nie? Tak za päťdesat... - navrhne mi holandskú dražbu. - Poď tamto, vyfajčím ťa...- zasmeje sa, vycerí zopár zubov podobnych zrucanine pajštunskému hradu.
V duchu sa musím zasmiať. Neveril som kamošovi, ktorý s podobnou vílou šantil a potom ju vyplatil tromi gastrolístkami.
- Tak poď, alebo ti už nestojí...?- snaží sa. Vypne hruď, na ktorej sa pod tričkom rysujú ovisnuté šupky s malými bradavkami.
Bože, ja ju asi budem musieť zabiť...!
Vtom sa pri mne s hrmotom zastaví autobus. Medzi dverami sa otočím a podám jej nedofajčenú cigaretu.
- Dík kámo, škoda, zaváhal si, mohli sme si to užit a zastav sa niekedy...- smeje sa.
- Dobre, nabudúce...- usmejem sa aj ja štastný, že nenastúpila...