Divé maky

Príchody,odchody, záchody
a smutné hlavy slnečníc.
Opľuté, špinavé bez vody...
Puknuté zrkadlo uličníc.

Odpadky, hrdza, upchatý pisoár,
nápisy, neslušné obrázky.
V zrkadle škľabí sa skrytá tvár,
čo má ďaleko od lásky...

Od rána šlape odnikiaľ nikam
a v poli zas kvitne divý mak.
Včera ju zase zbil, no už si zvyká...
Chvíľami dopredu cúva sťa rak.

Na nohách vysoké extra kurváče,
strhaná, hladná, fajčí Marlborky.
Farebné tričko, pančuchy, tangáče...
Mávam, čo nevidíš? Pozri sa na štvorky!

Raz dávno na diske chcela byť in,
dokola hrali stále jej song.
A on bol fešák... Dal jej heroín...
Chvíľu sa vznášala a zrazu gong.

Stala sa ženou, keď bolo jej fajn
a zrazu prišiel druhý aj stý muž...
Ten prvý - fajn Nemec, Hans Klein...
Dal jej pár bankoviek a od Diora rúž.

Krídlami mávajú tak ako vtáci,
vietor už rozfúkal všetky kvety maku.
Snaží sa usmievať, však idú TIRáci...
Bojí sa. V zákrute pasák v bavoráku.

Dnes je to bieda, málo raz darmo,
ten Turek ju vykopal z kabíny.
Policajt, užil si opäť zadarmo...
Zakýval, zatrúbil, odišiel bez viny.

Keď večer šlahne si, pocíti nirvánu
a prachy už dávno spočítal Koľja.
Zatúži zmyť špinu a myslí na vaňu...
Je celá zničená a nohy ju bolia.

Telo si vydrhne, duša vyprať sa nedá.
Celá už uvädla ako ten mak.
Minulost, budúcnost, čierna či hnedá...
Ráno zas pošlape, aj keď je vrak.

Príchody, záchody, odchody
a smutné oči farby fialiek.
Peniaze, facky, sex a tiež dohody...
Na AIDS a chorú dušu niet liek.

Domovník

Kamarát mi poslal smsku. "Kúpil som byt. Príď na kolaudáciu. Určite to nájdeš, veď si tam voľakedy býval. "
A tak idem. Stojím pred domom, kde som prežil detstvo, pubertu, prvé podbránové bozky. Na druhom poschodí býval voľakedy policajt. Každý večer chodil z práce opitý ako cársky dôstojník, hulákal na schodoch, rozbíjal nábytok. Prácu si zrejme nosil aj domov, o čom svedčili modriny na tele jeho ženy. Na treťom býval starý učiteľ hudby s manželkou, ktorá piekla výbornú bábovku. U nich nám rodičia kazili detstvo hraním stupníc na starom piane, chceli z nás mať umelcov, zatiaľčo nám behal po rozume futbal. Nad učiteľom bývala Boženka. Jej manžel robil kdesi v cudzine na montážach. Chodili sme k nej radšej ako k učiteľovi, ale to až keď sme podrástli. Mala pedagogické vlohy - zasväcovala nás do tajov lásky a anatómie tela. Ukázala nám veci, ktoré chýbali v každých osnovách. Vedľa Boženky bývala stará pani. Vraj bola v koncentráku. Vždy sme chceli vidieť číslo vytetované na predlaktí a neskôr krásne knihy, čo požičiavala našim rodičom.
No a na prízemí býval ON - domovník. Rozmýšľal som, či ešte žije, keď sa odrazu záclona na okne odchýlila. Ako voľakedy. Toho človeka sa bál celý dom, ulica a kto vie, kto ešte. Teda okrem policajta, s ktorým chodieval na schôdze vládnucej strany a Boženky, ku ktorej chodieval vždy v sobotu večer.
Vidím ho ako voľakedy - prísny pohľad dozorcu väzenia, na hlave baretka, na tele modré montérky a na nohách bagandže. Od detstva nám naháňal strach. Nemohli sme sa hrať pred domom vybíjanú, vadili mu guľky, švihadlo, behanie po trávniku. Keď niekoho chytil, vyfackal ho. Vylepoval vyhlášky, oznamy o brigádach, robil nástenky, kontroloval ľudí, či majú zástavy v oknách. Chodil po chodbách a načúval za dverami. Vedel, kto má nové rádio, kto televízor, vedel o všetkom. Na 1. mája chodil ovešaný odznakmi a všade sa chválil, ako bojoval s fašistami, až mu raz starý učiteľ vykričal, že bol určite len skrytý za záclonou a vyplazoval na Nemcov jazyk. Tak ho udal a my sme dlhý čas nemali kde chodiť na klavír. Neskôr pokročil v kontrolách ešte ďalej. Ak mal niekto rifle, vypytoval sa, kde na ne vzal bony. Načúval odkiaľ sa ozýva Slobodná Európa, odkiaľ Elvis, či Beatles. Vyhnal nás z pivnice, kde sme brnkali akordy svojich idolov. Nenávidel piesne, ktorým nerozumel...
Neskôr sme sa presťahovali a ja som na mnohé veci zabudol. Spomenul som si na všetko pri pohľade na tieň za oknom. Pozorujúc ho, ako naďalej snorí po okolí a hľadá nepriateľa, som si pomyslel, že je vlastne chudák.
Keď sa občas budete cítiť zvláštne, pozrite sa okolo seba, či niekde nestriehne nejaký váš "domovník". Sú stále všade. V úradoch, fabrikách, firmách, či parlamente. Striehnu na každý váš prd, aby o tom mohli informovať "tam hore".

Život je zmena

Koreň slova zmena môžeme odvodiť od slovesa meniť a vhodnými predponami a príponami sa dostaneme k slovám, ktoré nás sprevádzajú celý život.

Kým Feničania nevymysleli peniaze, existoval výmenný obchod - tovar za tovar. Toto sa používalo aj neskôr, najmä v službách. Ak ste dali auto do opravovne, určite vám vymenili nejakú súčiastku, ktorú potreboval mechanik pre svojho známeho vodoinštalatéra. Ten sa pokúsil súčiastku do auta vymeniť u mesiara za ťažkozohnateľnú sviečkovicu pre svojho známeho lekára, ktorý ju zase potreboval pre stavbyvedúceho svojho maličkého rodinného domu...

Keď už boli peniaze, ľudia ich menili za tovar. Neskôr sa peniaze menili za peniaze (iných štátov). Komunisti to vylepšili medzistupňom a na svete boli tuzexové poukážky. A tak ste "špinavý kapitalistický" peniaz mohli vymeniť za bony a tie za nedostatkový tovar alebo za naše koruny. Tento obchod fungoval aj opačne a mnohí na ňom zbohatli. Potom došlo k ďalšej zmene a mnohí vymenili myslenie za legitimáciu. Začal sa meniť svet.

Obmieňali sa vlády, menili sa majitelia fabrík a majetkov, ľudia zmenili výzor za image, menili sa vzťahy, no najmä názory. Zmenili sa ceny benzínu, bytov, nájomného, potravín. Mládež bez práce zmenila vlasť, dôchodcovia menili vyšmatlané podpätky, lebo nemali na nové topánky.
No a tie autosúčiastky? Ak ste si vymieňali koleso na parkovisku, vaše autorádio a kufrík s dokladmi určite zmenili majiteľa. Podobne, ako vaša peňaženka počas cesty v dopravných prostriedkoch alebo počas nákupu v supermarketoch.

Po posledných voľbách sa to tu vraj všetko má zmeniť na raj. Ponížení budú povýšení, alebo aj naopak, zmení sa vedenie STV, dane, DPH, poisťovne, dôchodková reforma aj koruna, zmenili sa názory na zločiny, vraj sa treba ospravedlniť nevinným. Mení sa počasie, v telke beží zámena manželiek, v Dolnom Kubíne zamenili bábätká...

Vymením niečo za čokoľvek iné. Život je predsa zmena...

Novic na nete

Celý deň netrpezlivo čakal na chvíľu, kedy zasadne k novému počítaču. Hlavou mu vírili rady ostrieľaných kozákov na nete, všetky tie doporučenia, ako čo robiť, kde sa prihlásiť, ak chce spoznať nových ľudí. Tešil sa na to. Tešil sa na budúcich priateľov... No a samozrejme najmä na priateľky. Keď sa mu pred očami rozžiarila obrazovka, pripadal si ako v kasíne Las Vegas. Rýchlo behal očami po rôznych miestnostiach a kluboch, čo sa mu núkali. Skrývali sa v nich "vysnení" priatelia.
Pánsky klub.
V duchu si predstavil anglický klub gentlemanov čítajúcich Times, fajčiacich cigary. Klik a už sa dvere otvárajú. V tej chvíli sa v rohu objavila jeho prvá RP v živote. Fúha, to je ale bleskovka. S očami veľkosti tenisových loptičiek hľadel na písemná, ktoré dávali dokopy vetu: Ahoj, krásny večer, máš záujem o kvalitný análek? Neveriac vlastným očiam si to ešte raz prečítal. Nie, nemýlil sa. Bolo to tam. Rýchlo sa odhlásil. Chvíľu sedel a predýchaval to.
Nie, to bol len náhoda, skúsim inde, vyberiem si nejakú konkrétnu osobu, rozhodol sa po chvíli.
Po dôkladnej lustrácii si vybral usmievavú štyridsaťročnú rozvedenú blondýnku s dospelými deťmi, ktoré vraj na mamu nemajú čas. A začal písať. Svoj prvý list na nete. Písal o sebe, o problémoch v práci, o tom, ako trávi voľný čas. Odpoveď prišla okamžite. Listy sa míňali v étere nadzvukovou rýchlosťou a boli čím ďalej dôvernejšie. V jednom z nich mu krásna neznáma ponúkla heslo k svojmu albumu. S búšiacim srdcom pozeral odrazu na krásku s odhalenými prsiami, ktorá ako keby ho pozývala k sebe... V ďalšom liste mu ponúkla ešte jedno hesielko, kde vraj bude oveľa viac. Ale... len ak jej pošle na mobil 400 Sk. Držal v rukách mobil ako v tranze a rozmýšľal, čo urobiť.
Zrazu sa ozvalo zazvonenie. Volal kamarát.
- Ahoj, tak ako sa ti surfuje? -
V krátkosti popísal situáciu.
- Ty hovädo, však ty si píšeš s Jurom. Ja umriem. To som ti nehovoril? Má nafotené baby a láka od takých blbcov, ako si ty, prachy. Dúfam, že ste ešte neprebrali, ako to má rada... -
Úplne spotený skončil hovor.
Prepol sa na Pokec. Tam v nemom úžase čítal odkazy. Nick nežného pohlavia hľadal partiu swingerov, mladík sľuboval starším dámam splnenie všetkých erotických snov, dvaja sa hádali o politike, na obrazovke sa objavovali výrazy, pri ktorých by sa červenal aj poručík cudzineckej légie, ďalšia slečna hľadala kohosi na vášnivú noc s upozornením: chlapci nepíšte, manželský pár hľadal iný na spoločné erotické hrátky s výmenou partnerov, zdravotný stav samozrejem 100 %.
Je to možné? Toto by nevymyslel ani Pročko.
Všetko vypol.
V telke bežali nočné správy.
Všetky tie hrôzy boli slabý odvar v prorovnaní s tým, čo mu uštedril internet...

Láska proste prechádza cez žalúdok

Je krásny deň. Venčím psíka - zvláštna rasa. Namiesto srsti dredy ako Bob Marley, určite je starší ako členovia Rolling Stones dokopy, prekonal snáď všetky psie choroby vrátane psinky, s chuťou zožral otravu na potkany a div sa svete, vôbec to ním nepotriaslo!
Vtedy ma napadlo prekrstiť ho na Rasputina.
Vôbec ma neposlúcha, rozmýšľam, či je to preto, že je potomkom maďarských psov a ja neovládam príkazy, ktoré mu pred stáročiami vštepili húnski bojovníci. Dúfam, že sa teraz po voľbách spamätá, lebo budeme mať problémy s kynológom zo Žiliny.

A tak sa tu spolu prechádzame, on si ňuchá a ja sa pozerám po rozkvitnutých stromoch, včielkach, veveričke skáčucej z konára na konár.
Bez dychu čakám, či nezazriem jašteričku, tchora, tučniaka alebo veľrybu.
Ľutujem, že som si nezobral kameru alebo foťák, obšťastnil by som nejedno ženské oko a možno aj srdiečko.
Musím sa ponáhľať domov, chcem rozmraziť chladničku, včera som ju napchal úrodou zo záhrady tak, že som nemohol zavrieť dvere.
Nemám rád, keď má niekto pavučinu v chladničke, u mňa musí byť plná žrádla, lebo bez neho nemám o čom písať.
Veď láska prechádza cez žalúdok.
Teším sa, že si doma urobím omeletu s paradajkami, k tomu chlieb s maslom a ešte si s chuťou zahryznem aj do papriky. A keď sa najem, odgrgnem si a o všetkom napíšem.
A možno pridám aj báseň.
Krásne trávenie!