21. 7. 2006
Domovník
Kamarát mi poslal smsku. "Kúpil som byt. Príď na kolaudáciu. Určite to nájdeš, veď si tam voľakedy býval. "
A tak idem. Stojím pred domom, kde som prežil detstvo, pubertu, prvé podbránové bozky. Na druhom poschodí býval voľakedy policajt. Každý večer chodil z práce opitý ako cársky dôstojník, hulákal na schodoch, rozbíjal nábytok. Prácu si zrejme nosil aj domov, o čom svedčili modriny na tele jeho ženy. Na treťom býval starý učiteľ hudby s manželkou, ktorá piekla výbornú bábovku. U nich nám rodičia kazili detstvo hraním stupníc na starom piane, chceli z nás mať umelcov, zatiaľčo nám behal po rozume futbal. Nad učiteľom bývala Boženka. Jej manžel robil kdesi v cudzine na montážach. Chodili sme k nej radšej ako k učiteľovi, ale to až keď sme podrástli. Mala pedagogické vlohy - zasväcovala nás do tajov lásky a anatómie tela. Ukázala nám veci, ktoré chýbali v každých osnovách. Vedľa Boženky bývala stará pani. Vraj bola v koncentráku. Vždy sme chceli vidieť číslo vytetované na predlaktí a neskôr krásne knihy, čo požičiavala našim rodičom.
No a na prízemí býval ON - domovník. Rozmýšľal som, či ešte žije, keď sa odrazu záclona na okne odchýlila. Ako voľakedy. Toho človeka sa bál celý dom, ulica a kto vie, kto ešte. Teda okrem policajta, s ktorým chodieval na schôdze vládnucej strany a Boženky, ku ktorej chodieval vždy v sobotu večer.
Vidím ho ako voľakedy - prísny pohľad dozorcu väzenia, na hlave baretka, na tele modré montérky a na nohách bagandže. Od detstva nám naháňal strach. Nemohli sme sa hrať pred domom vybíjanú, vadili mu guľky, švihadlo, behanie po trávniku. Keď niekoho chytil, vyfackal ho. Vylepoval vyhlášky, oznamy o brigádach, robil nástenky, kontroloval ľudí, či majú zástavy v oknách. Chodil po chodbách a načúval za dverami. Vedel, kto má nové rádio, kto televízor, vedel o všetkom. Na 1. mája chodil ovešaný odznakmi a všade sa chválil, ako bojoval s fašistami, až mu raz starý učiteľ vykričal, že bol určite len skrytý za záclonou a vyplazoval na Nemcov jazyk. Tak ho udal a my sme dlhý čas nemali kde chodiť na klavír. Neskôr pokročil v kontrolách ešte ďalej. Ak mal niekto rifle, vypytoval sa, kde na ne vzal bony. Načúval odkiaľ sa ozýva Slobodná Európa, odkiaľ Elvis, či Beatles. Vyhnal nás z pivnice, kde sme brnkali akordy svojich idolov. Nenávidel piesne, ktorým nerozumel...
Neskôr sme sa presťahovali a ja som na mnohé veci zabudol. Spomenul som si na všetko pri pohľade na tieň za oknom. Pozorujúc ho, ako naďalej snorí po okolí a hľadá nepriateľa, som si pomyslel, že je vlastne chudák.
Keď sa občas budete cítiť zvláštne, pozrite sa okolo seba, či niekde nestriehne nejaký váš "domovník". Sú stále všade. V úradoch, fabrikách, firmách, či parlamente. Striehnu na každý váš prd, aby o tom mohli informovať "tam hore".
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
13 komentárov:
Neblázni! Už aj Ty vidíš všade prizraky?
Takí ľudia boli a určite aj sú, len dnes to asi majú ťažšie, kam by to vlastne mali hlásiť? Nie je ich určite tak veľa ako autor v závere naznačuje. Ako obraz istej časti minulosti je to dobré, ale iste sa opakujú aj iné postavičky, nielen "domovníci"...
Obzri sa dievčatko pozorne,
či je noc a ci krásny deň,
v Humenom, v Bytči, v Lozorne,
je stále za tebou..dlhý tieň.
Možno ťa z lásky sleduje,
je tmavý, hebký ako mach,
ked letný vetrík zaduje,
otoč sa, usmej, nemaj strach...
silviah, ty ich vidíš tiež?
Milý wabt, máte pravdu, sú aj iné postavičky,ale v každej drieme malý ''domovník''...ináč, kedy sa chystáte na Maltu?
nemyslím, že by bolo potrebné báť sa ,,domovníkov"... je potrebné báť sa iných...alebo aspoň mať sa pred nimi na pozore..
Otoč sa, usmej, nemaj strach...
Letný vetrík hebko veje.
A tiene nie sú prízraky.
Nech deje sa, čo deje.
maxim, nie. Ja nie.
:-)
Ale tie verše sú kúzelné.
Domovníkov tu máme viac, než je zdravé. Vzorných občanov dozerajúcich na morálku a počestnosť... Vďaka im...
krasne verse, maxim :))
a tiez si myslim, ze domovnici nevymreli... ani domovnicky :)
a106 ..niekto hovorí, že domovníkov nie je určite tak veľa, ty tvrdíš, že ich je požehnane..komu mám veriť? Asi si pozriem Cibulkove zoznamy. Možno tam niekoho objavím...
os ďakujem za kompliment, od teba je to vyznamenanie...
Vidíš, na domovníčky som zabudol.. a tých bolo a je...:-))))
každý máme svojho domovníka a kam ty chodíš na tie verše?
germa maš pravdu,každý máme svojho domovníka..ale netreba zúfať, aj keď nam zamyká bránu..a k tým veršom, su vo mne a občas...
Zverejnenie komentára