Narodky

Do školy nešla, však je dnes piatok.
Pred domom fajčí si a sedí na múre.
Má predsa narodky a tak je sviatok.
Týždeň už túži byt hviezdou na žúre.

Aj mater s fotríkom už mali poradu.
Vraj čo ju poteší? Sveter, torta, kvet?
Opiť ju rohlíkom? Sú mysľou pozadu!
Nalejú kofolu... ona chce dobyť svet!

Volala Ivana... Príde tam Laco, aj Johnny.
Partia z didžiny, chalani a fasa kočky.
Foter nech frfle a matka slzy roní.
Už cíti bozky, má predsa svoje rôčky.

Večer sa zbalila, spravila make- up.
Ahojte, idem žiť... Krátky list na stole.
O chvíľu zatrúbil červený Pick-up.
Hádam tu nestvrdne pri jednej kofole?

A doma na stole zákusky, kofola.
Mladá už nepríde, zapnem si telku.
Pozri si jej fotky... a možno zavolá...
Nalej mi...Vyrástla v slečnu veľkú.

Na chate nálada a víno tečie do hrdiel.
Reprákmi trasú hlasné, dunivé basy.
Určujú rytmus v tanci vlniacich sa tiel.
Spratám. Poďme spať, už nepríde asi.

A už to vypuklo, koluje horiaca tráva.
Len pre ňu pustili to úžasné blues.
Telá sú spotené a nálada tá pravá.
Dnes tu je najkrajšia, kráľovná múz...

Keď niekto dopil a roztočil flašu,
všetci už stratili posledné zábrany.
Zrazu ošiaľ jak v haréme Ali-pašu.
Zamkol si? Zabudla kľuče od brány?

Zábava vrcholí na kope prvé podprsenky,
Z fľaše opäť uhla si pár hltov Ginu.
Huronský rehot, Johnny už nemá trenky.
Dnes má narodky, necítí hanbu, vinu.

Nevládze, odpadla a všetko sa s ňou točí.
A prvý gratulant už do nej drsne vniká...
Kričí, bráni sa... Je sama v divom kolotoči.
Už druhý, tretí a ďalší sa po nej šmýka...

Dohrala hudba a prakticky už svitá,
žalúdok naruby a krok tak vratký.
Drhne sa v kúpelni a cíti ako zbitá.
Na dlážke utiera posledné zvratky.

Cíti sa mizerne. Tak to bol ten žúr?
Všetci sa smejú a jej je tak trápne.
To, čo dnes prežila, nezmyje ani Pur.
Tak ahoj. Prídi zas... Trocha ju napne...

Obschnutá torta, už zvädnutý kvet,
v hlave jej víri snáď milión otázok.
Narodky bez lásky... Skurvený svet!
V pamäti ostane škaredý obrázok...