6. 12. 2006
Narodky
Do školy nešla, však je dnes piatok.
Pred domom fajčí si a sedí na múre.
Má predsa narodky a tak je sviatok.
Týždeň už túži byt hviezdou na žúre.
Aj mater s fotríkom už mali poradu.
Vraj čo ju poteší? Sveter, torta, kvet?
Opiť ju rohlíkom? Sú mysľou pozadu!
Nalejú kofolu... ona chce dobyť svet!
Volala Ivana... Príde tam Laco, aj Johnny.
Partia z didžiny, chalani a fasa kočky.
Foter nech frfle a matka slzy roní.
Už cíti bozky, má predsa svoje rôčky.
Večer sa zbalila, spravila make- up.
Ahojte, idem žiť... Krátky list na stole.
O chvíľu zatrúbil červený Pick-up.
Hádam tu nestvrdne pri jednej kofole?
A doma na stole zákusky, kofola.
Mladá už nepríde, zapnem si telku.
Pozri si jej fotky... a možno zavolá...
Nalej mi...Vyrástla v slečnu veľkú.
Na chate nálada a víno tečie do hrdiel.
Reprákmi trasú hlasné, dunivé basy.
Určujú rytmus v tanci vlniacich sa tiel.
Spratám. Poďme spať, už nepríde asi.
A už to vypuklo, koluje horiaca tráva.
Len pre ňu pustili to úžasné blues.
Telá sú spotené a nálada tá pravá.
Dnes tu je najkrajšia, kráľovná múz...
Keď niekto dopil a roztočil flašu,
všetci už stratili posledné zábrany.
Zrazu ošiaľ jak v haréme Ali-pašu.
Zamkol si? Zabudla kľuče od brány?
Zábava vrcholí na kope prvé podprsenky,
Z fľaše opäť uhla si pár hltov Ginu.
Huronský rehot, Johnny už nemá trenky.
Dnes má narodky, necítí hanbu, vinu.
Nevládze, odpadla a všetko sa s ňou točí.
A prvý gratulant už do nej drsne vniká...
Kričí, bráni sa... Je sama v divom kolotoči.
Už druhý, tretí a ďalší sa po nej šmýka...
Dohrala hudba a prakticky už svitá,
žalúdok naruby a krok tak vratký.
Drhne sa v kúpelni a cíti ako zbitá.
Na dlážke utiera posledné zvratky.
Cíti sa mizerne. Tak to bol ten žúr?
Všetci sa smejú a jej je tak trápne.
To, čo dnes prežila, nezmyje ani Pur.
Tak ahoj. Prídi zas... Trocha ju napne...
Obschnutá torta, už zvädnutý kvet,
v hlave jej víri snáď milión otázok.
Narodky bez lásky... Skurvený svet!
V pamäti ostane škaredý obrázok...
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
28 komentárov:
max, preco pises take strasne basne? je to brilantne, ale strasne...
Boľavo pravdivé. Škrekľavá ničota! No prečo, maxim, len hrôzy nahota?
Majstrovsky maľuješ smrteľné kŕče.
Život však, maxim, nie sú len obruče!
Poslednu polhodinu cakam, hladam na nete nieco, nieco co ma naplni. Nasiel som. Kvalita ako hovado, alebo inak, hovadska kvalita. Vela obrazkov zo skutocneho zivota mi prebehlo pred ocami pri citani. A to ja rad. Dik.
ufff, mám traumu už len po prečítaní... tvrdá realita je oveľa horšia.
ostrovanka, píšem o strašných životných osudoch preto, lebo jednoducho sú... nikto si ich nevšíma a treba o nich hovoriť... možno aj takto, ako to tu servírujem...
milá silviah, ďakujem...pokúsim sa ti odpovedať tiež vo veršoch...
Dobro vraj nad zlom zvíťazí
Na krku jarmo...plno reťazí
Vidíš to očami plachej lane
Je všetko okolo tak ideálne?
A majú všetci prázdne dlane?
branko, mám radosť, že som ťa naplnil, po dlhom hľadaní..čítaním hovadskej kvality :-)))Dúfam, že si pri ňom popíjal tú dobrú slivovicu...
Milá germuška, súhlasím s tebou, život nie je prechádzka ružovým sadom...ja som dal hlavnej hrdinke možnosť vrátiť sa domov, ale veľa dievčat dopadlo horšie...
ja vie, max, ze zivot nie je prechadzka ruzovym sadom, ale ked to clovek vidi takto plasticky popisane, nabehne mu husia koza... ale, ako vravim, ta basen je brilantna...
Kruto realistická epika jak hrom!!!
Dlho sme čakali na novú báseň, ale vyplatilo sa... si majster Max! Ale priznám, striaslo ma od hrôzy..
z toho deja samozrejme. Inak je to fakt majstrovský kúsok :)hodný obdivu!!!
Nevieme dnes už, kde kto víťazí.
Až husia koža naskakuje: idú "víťazi"!
Aj plaché lane a prázdne dlane,
či piesne krásou vypievané - visia
na lane...
Lano sa vo vetre musí hýbať,
a človek, ty sa musíš dívať! Nedá
sa - vybrať...
Plač sa so zvonkohrou kruto mieša,
bezmocne hľadíš na dno plesa; Ajhľa,
voda trbliece sa...
Je malý veľký dar, že to dievčatko malo kde hojiť svoje rany. Aj keď to bude dlho bolieť. Všetkých.
velmi dojimave a krute
sasanka, prepáč, že si musela tak dlho čakať, ale uznaj, že zrýmovať takýto životný príbeh potrebuje svoj čas...Dúfam, že ťa už netrasie od hrôzy..:-)
efka, ďakujem...
tak mi napadlo, koľký si bol ty? ale potom som si povedala, že budeš radšej pozorovateľ, a ak nie, nechcem to vedieť:o)
inak strašné to je, to je fakt, niektoré ženy (dievčatá) sú úbohé,
môj koment sa asi v krutosti vyrovná Tvojej básni...
ale...
som šťastná, že mám syna...
maxim je to velmi vydarena basen aj ked tema :C radsej nevraviet
girl..., máš pravdu, mnohé dievčatá dospejú až sa popália...
murphy, aj chlapci to majú ťažké...proces v kauze Cervanová nás o tom presvedčuje už pár rokov...
ninka, treba občas napísať aj o tom, čo sa naozaj deje...
tvoríš alebo čo zase robíš?:o)
gwu: Asi chystá dáku koledu :))
jé to sa teším, dúfam, že bude taká... taká natur
gwu: nechajme sa prekvapit.
verim,ze to bude mat stavu ako vzdy. ja sem vzdy nakuknem, ci ma daco nove. akosi som sa stala zavislou od jeho a ostrovankinych basni :)
uff, priveľmi drsné ...
skarede obrazky su castokrat prave tymi, ktore nas nutia dospiet...a premyslat.
kde clovek najde viac pravdy ako v samotnom zivote? mas u mna plus, nebojis sa temy a pises bez prikraslovania. je to.... proste realne, bez pozlatka a ludi to desi, pretoze je to prilis skutocne.
tak ako..
biele, belase nebo zatiahne burkovy mrak,
ako ked..
zosit prvaka zaspini atramentovy flak,
tak, presne takto skutok necisty
nici krasneho zivota listy.
spina cistotu duse ohrozi,
ked sa niekto takto povozi.
ludska osobnost, nadej upada,
jak keby bola priznacna vada.
poryvy myslienok klukatych
bludia
ale k spatnej rovnovahe
budia
nas, nas vsetkych.
Zverejnenie komentára