Konečná stanica

Keď sa Romanko narodil, neboli žiadne oslavy.
Vonku padal husto sneh a okná zdobil mráz.
"Ach dcéra, to si nemala! Pankhart z Bratislavy!"
A nebol otec, krstný, sudičky nenašli ich laz.

Chvíľu ho mama dojčila, však nezničí si postavu.
Sneh sa už päťkrát odvtedy roztopil a vyschli lazy.
Keď babka umrela, zavadzal. "Čo s ním? Do ústavu!"
Tak s malým kufríkom... a pasák zatrúbil tri razy.

Zrazu mal plno mám, však žiadna nebola tá pravá.
A hračky, jedlo, aj posteľ, aj priateľov plný dvor...
V sobotu návštevy. Zas neprišla, vraj nie je zdravá.
Tak sa skryl na WC, plače a všade zapácha chlór...

Desiate narodky a kuchárka napiekla zákuskov.
A dostal knižku. Z obalu škerí sa Indián s lamou.
"Dnes tu spíš poslednú noc, tak nelietaj s puškou!"
"Zajtra je tvoj deň, príde si po teba otec s mamou."

Stojí tu s kufríkom, tak sám a po tvári tečú mu slzy.
Včera sa jašili, rozbil si koleno a teraz ho bolí noha.
Čítajú jeho papiere. "Je syn prostitútky? Nie je drzý?"
"No poď chlapče, Rozlúč sa...Dúfam, že veríš v Boha!"

Zakýval ústavu, nasadol, už nepočul detský smiech.
"Neboj sa," tíši ho nová matka. "Boh vedie tvoje kroky!"
"U nás ti bude dobre, len nesmieš klamať, to je hriech."
"A ďakuj Bohu, že sme ťa vytiahli z tej hnusnej stoky."

Skromná večera a pred ňou modlitba. "Vďaka ti Pane."
Umyť sa, pomodliť... budeš mať Romanko ťažké dni.
"Tá tvoja matka, snáď nebudeš po tej diablovej vrane."
"Dobrú noc, usmej sa... o Bohu budeš mať krásne sny."

Škola je fajn, len v kostole farár mal čudnú otázku.
A doma modlitby, pokora a tresty za každú hlúposť.
Prečo ma Boh zatratil? Mám predsa právo na lásku!
Aj dnes som hladný... Bože, koľko trvá ešte ten pôst?

Dnes kráča domov pomaly, v žiackej má zlú známku.
Aj z fary utiekol, tak čudne ho hladkal, keď vravel o Bohu.
Zbije ma, reťazou pripúta o posteľ a zamkne na zámku?
"Vymlátim z teba gény matky kurvy, čo stojí na rohu!"

Veľakrát z domu utiekol, vrátil sa a boli tresty, hlad.
Modlil sa, trpel a chcel zomrieť, jak na kríži spasiteľ.
V pivnici posteľ a nad ňou kríž, Biblia a nočný chlad.
"Kto je ten človek, čo ma bije? Otec, či šialený kazateľ?"

Dnes má pätnásť a zasa bitka. Nevydrží tu ani hodinu.
Zdrhne preč, nevládze. "Pomôž mi prosím, Bože drahý."
Zbalím sa, aj knihu, čo mi vzali, opustím túto rodinu.
Aj pešo, stopom, či vlakom. Ďaleko. Do Brna, do Prahy.

Už sedí vo vlaku, spomína na toho dobrého TIRáka.
Jak predal knižku, keď už bol zúfalý a nemal čo jesť.
Keď tam v parku zaspal a ukradli mu kufrík... Do šľaka!
Na pani, čo lístok mu kúpila k tete. Použil malú lesť.

Zaspal a zas sa vo sne bláznil s peknou Ankou v stohu.
Raz za ňou príde na fáre a ukáže ju všetkým tam na laze.
Zatrúbi aj pred domom, kde ho bili a modlili sa k Bohu.
Zrazu ho niekto zatrasie: "Kluku vstávej, už jsme v Praze."

Myslí si, že opäť sníva, obrovský dav ho strháva vpred.
Schody, čo samé chodia, metro, butiky, úplný Babylon.
Musí sa niekde umyť, bolí ho noha, spravil sa mu vred.
Tu sa raz preslávi. Všetci budú naň ukazovať. To je on!

Tam WC a on je rád jak prútkar, čo našiel prameň vody.
Zrazu spozornie. Chlapčenský smiech a čuje známu reč.
Tí traja frajeri tu fajčia oblečení podľa najnovšej módy.
Prihovorí sa im, keď sa umyje a všetci okolo odídu preč.

"Ahojte chalani! Čo tu robíte?“ Hltavo pije z dlaní dlhé logy.
"Ja som Tomáš, sevas, ušiel si z decáku, alebo z domu?"
"Si nový a pekný. Ty budeš mať úspech! Bral si už drogy?"
"Foter pije,mater šľape,jablko nepadá ďaleko od stromu."

Nechápe... "Kde bývate? Čo robíte?" rýchlo chŕli otázky.
Peter si zapálil Marllborku a zahundral: "Nikde a všade..."
Roman si z nudy po stenách pozerá nemravné obrázky.
"Keď budeš šikovný... Ale je to šmýkanie po tenkom lade!"

A vrznú dvere, v nich chlapík s odznakmi okolo klobúka.
"Ja pšijela, jak slíbit, main Gott... a vy tu máte nový kluk?"
"Choď s ním. Vráť sa večer, 50 EUR vypýtaj od toho buka."
A Roman šiel a netušil, čo so svojim prvým zažije múk.

Kúpil si jeansy, tričko, chalanom guláš, cigy a tri pivá.
Chce ešte reeboky, tak musí makať, to veru každý uzná.
Už mluví česky, fajčí. Včera sa nevyspal, znudene zíva.
Nervózny čaká tu pred WC, kedy sa zjaví vhodný buzna.

Už naberá rýchlosť kolotoč, z ktorého vystúpiť sa nedá.
V hoteloch, v autách predáva všade telesnú schránku.
ZAJTRA nie je... len DNES. Budúcnosť? Ružová? Nie šedá.
Už bol aj herec, otrok, nahý model. Zabudol na Anku.

Desiatky chlapcov spod Tatier ľahko opustia domovinu.
Tak ako sokoly vyletia a potom strmhlav končia svoj let.
Hľadajú bohatstvo, lásky. Necítiac pre svoj odchod vinu.
Končia smutno svoju púť. Na hlavnej stanici. Vedľa toaliet...

Upozornenie: Tento príbeh nie je fikcia...