Keď sa Romanko narodil, neboli žiadne oslavy.
Vonku padal husto sneh a okná zdobil mráz.
"Ach dcéra, to si nemala! Pankhart z Bratislavy!"
A nebol otec, krstný, sudičky nenašli ich laz.
Chvíľu ho mama dojčila, však nezničí si postavu.
Sneh sa už päťkrát odvtedy roztopil a vyschli lazy.
Keď babka umrela, zavadzal. "Čo s ním? Do ústavu!"
Tak s malým kufríkom... a pasák zatrúbil tri razy.
Zrazu mal plno mám, však žiadna nebola tá pravá.
A hračky, jedlo, aj posteľ, aj priateľov plný dvor...
V sobotu návštevy. Zas neprišla, vraj nie je zdravá.
Tak sa skryl na WC, plače a všade zapácha chlór...
Desiate narodky a kuchárka napiekla zákuskov.
A dostal knižku. Z obalu škerí sa Indián s lamou.
"Dnes tu spíš poslednú noc, tak nelietaj s puškou!"
"Zajtra je tvoj deň, príde si po teba otec s mamou."
Stojí tu s kufríkom, tak sám a po tvári tečú mu slzy.
Včera sa jašili, rozbil si koleno a teraz ho bolí noha.
Čítajú jeho papiere. "Je syn prostitútky? Nie je drzý?"
"No poď chlapče, Rozlúč sa...Dúfam, že veríš v Boha!"
Zakýval ústavu, nasadol, už nepočul detský smiech.
"Neboj sa," tíši ho nová matka. "Boh vedie tvoje kroky!"
"U nás ti bude dobre, len nesmieš klamať, to je hriech."
"A ďakuj Bohu, že sme ťa vytiahli z tej hnusnej stoky."
Skromná večera a pred ňou modlitba. "Vďaka ti Pane."
Umyť sa, pomodliť... budeš mať Romanko ťažké dni.
"Tá tvoja matka, snáď nebudeš po tej diablovej vrane."
"Dobrú noc, usmej sa... o Bohu budeš mať krásne sny."
Škola je fajn, len v kostole farár mal čudnú otázku.
A doma modlitby, pokora a tresty za každú hlúposť.
Prečo ma Boh zatratil? Mám predsa právo na lásku!
Aj dnes som hladný... Bože, koľko trvá ešte ten pôst?
Dnes kráča domov pomaly, v žiackej má zlú známku.
Aj z fary utiekol, tak čudne ho hladkal, keď vravel o Bohu.
Zbije ma, reťazou pripúta o posteľ a zamkne na zámku?
"Vymlátim z teba gény matky kurvy, čo stojí na rohu!"
Veľakrát z domu utiekol, vrátil sa a boli tresty, hlad.
Modlil sa, trpel a chcel zomrieť, jak na kríži spasiteľ.
V pivnici posteľ a nad ňou kríž, Biblia a nočný chlad.
"Kto je ten človek, čo ma bije? Otec, či šialený kazateľ?"
Dnes má pätnásť a zasa bitka. Nevydrží tu ani hodinu.
Zdrhne preč, nevládze. "Pomôž mi prosím, Bože drahý."
Zbalím sa, aj knihu, čo mi vzali, opustím túto rodinu.
Aj pešo, stopom, či vlakom. Ďaleko. Do Brna, do Prahy.
Už sedí vo vlaku, spomína na toho dobrého TIRáka.
Jak predal knižku, keď už bol zúfalý a nemal čo jesť.
Keď tam v parku zaspal a ukradli mu kufrík... Do šľaka!
Na pani, čo lístok mu kúpila k tete. Použil malú lesť.
Zaspal a zas sa vo sne bláznil s peknou Ankou v stohu.
Raz za ňou príde na fáre a ukáže ju všetkým tam na laze.
Zatrúbi aj pred domom, kde ho bili a modlili sa k Bohu.
Zrazu ho niekto zatrasie: "Kluku vstávej, už jsme v Praze."
Myslí si, že opäť sníva, obrovský dav ho strháva vpred.
Schody, čo samé chodia, metro, butiky, úplný Babylon.
Musí sa niekde umyť, bolí ho noha, spravil sa mu vred.
Tu sa raz preslávi. Všetci budú naň ukazovať. To je on!
Tam WC a on je rád jak prútkar, čo našiel prameň vody.
Zrazu spozornie. Chlapčenský smiech a čuje známu reč.
Tí traja frajeri tu fajčia oblečení podľa najnovšej módy.
Prihovorí sa im, keď sa umyje a všetci okolo odídu preč.
"Ahojte chalani! Čo tu robíte?“ Hltavo pije z dlaní dlhé logy.
"Ja som Tomáš, sevas, ušiel si z decáku, alebo z domu?"
"Si nový a pekný. Ty budeš mať úspech! Bral si už drogy?"
"Foter pije,mater šľape,jablko nepadá ďaleko od stromu."
Nechápe... "Kde bývate? Čo robíte?" rýchlo chŕli otázky.
Peter si zapálil Marllborku a zahundral: "Nikde a všade..."
Roman si z nudy po stenách pozerá nemravné obrázky.
"Keď budeš šikovný... Ale je to šmýkanie po tenkom lade!"
A vrznú dvere, v nich chlapík s odznakmi okolo klobúka.
"Ja pšijela, jak slíbit, main Gott... a vy tu máte nový kluk?"
"Choď s ním. Vráť sa večer, 50 EUR vypýtaj od toho buka."
A Roman šiel a netušil, čo so svojim prvým zažije múk.
Kúpil si jeansy, tričko, chalanom guláš, cigy a tri pivá.
Chce ešte reeboky, tak musí makať, to veru každý uzná.
Už mluví česky, fajčí. Včera sa nevyspal, znudene zíva.
Nervózny čaká tu pred WC, kedy sa zjaví vhodný buzna.
Už naberá rýchlosť kolotoč, z ktorého vystúpiť sa nedá.
V hoteloch, v autách predáva všade telesnú schránku.
ZAJTRA nie je... len DNES. Budúcnosť? Ružová? Nie šedá.
Už bol aj herec, otrok, nahý model. Zabudol na Anku.
Desiatky chlapcov spod Tatier ľahko opustia domovinu.
Tak ako sokoly vyletia a potom strmhlav končia svoj let.
Hľadajú bohatstvo, lásky. Necítiac pre svoj odchod vinu.
Končia smutno svoju púť. Na hlavnej stanici. Vedľa toaliet...
Upozornenie: Tento príbeh nie je fikcia...
Vonku padal husto sneh a okná zdobil mráz.
"Ach dcéra, to si nemala! Pankhart z Bratislavy!"
A nebol otec, krstný, sudičky nenašli ich laz.
Chvíľu ho mama dojčila, však nezničí si postavu.
Sneh sa už päťkrát odvtedy roztopil a vyschli lazy.
Keď babka umrela, zavadzal. "Čo s ním? Do ústavu!"
Tak s malým kufríkom... a pasák zatrúbil tri razy.
Zrazu mal plno mám, však žiadna nebola tá pravá.
A hračky, jedlo, aj posteľ, aj priateľov plný dvor...
V sobotu návštevy. Zas neprišla, vraj nie je zdravá.
Tak sa skryl na WC, plače a všade zapácha chlór...
Desiate narodky a kuchárka napiekla zákuskov.
A dostal knižku. Z obalu škerí sa Indián s lamou.
"Dnes tu spíš poslednú noc, tak nelietaj s puškou!"
"Zajtra je tvoj deň, príde si po teba otec s mamou."
Stojí tu s kufríkom, tak sám a po tvári tečú mu slzy.
Včera sa jašili, rozbil si koleno a teraz ho bolí noha.
Čítajú jeho papiere. "Je syn prostitútky? Nie je drzý?"
"No poď chlapče, Rozlúč sa...Dúfam, že veríš v Boha!"
Zakýval ústavu, nasadol, už nepočul detský smiech.
"Neboj sa," tíši ho nová matka. "Boh vedie tvoje kroky!"
"U nás ti bude dobre, len nesmieš klamať, to je hriech."
"A ďakuj Bohu, že sme ťa vytiahli z tej hnusnej stoky."
Skromná večera a pred ňou modlitba. "Vďaka ti Pane."
Umyť sa, pomodliť... budeš mať Romanko ťažké dni.
"Tá tvoja matka, snáď nebudeš po tej diablovej vrane."
"Dobrú noc, usmej sa... o Bohu budeš mať krásne sny."
Škola je fajn, len v kostole farár mal čudnú otázku.
A doma modlitby, pokora a tresty za každú hlúposť.
Prečo ma Boh zatratil? Mám predsa právo na lásku!
Aj dnes som hladný... Bože, koľko trvá ešte ten pôst?
Dnes kráča domov pomaly, v žiackej má zlú známku.
Aj z fary utiekol, tak čudne ho hladkal, keď vravel o Bohu.
Zbije ma, reťazou pripúta o posteľ a zamkne na zámku?
"Vymlátim z teba gény matky kurvy, čo stojí na rohu!"
Veľakrát z domu utiekol, vrátil sa a boli tresty, hlad.
Modlil sa, trpel a chcel zomrieť, jak na kríži spasiteľ.
V pivnici posteľ a nad ňou kríž, Biblia a nočný chlad.
"Kto je ten človek, čo ma bije? Otec, či šialený kazateľ?"
Dnes má pätnásť a zasa bitka. Nevydrží tu ani hodinu.
Zdrhne preč, nevládze. "Pomôž mi prosím, Bože drahý."
Zbalím sa, aj knihu, čo mi vzali, opustím túto rodinu.
Aj pešo, stopom, či vlakom. Ďaleko. Do Brna, do Prahy.
Už sedí vo vlaku, spomína na toho dobrého TIRáka.
Jak predal knižku, keď už bol zúfalý a nemal čo jesť.
Keď tam v parku zaspal a ukradli mu kufrík... Do šľaka!
Na pani, čo lístok mu kúpila k tete. Použil malú lesť.
Zaspal a zas sa vo sne bláznil s peknou Ankou v stohu.
Raz za ňou príde na fáre a ukáže ju všetkým tam na laze.
Zatrúbi aj pred domom, kde ho bili a modlili sa k Bohu.
Zrazu ho niekto zatrasie: "Kluku vstávej, už jsme v Praze."
Myslí si, že opäť sníva, obrovský dav ho strháva vpred.
Schody, čo samé chodia, metro, butiky, úplný Babylon.
Musí sa niekde umyť, bolí ho noha, spravil sa mu vred.
Tu sa raz preslávi. Všetci budú naň ukazovať. To je on!
Tam WC a on je rád jak prútkar, čo našiel prameň vody.
Zrazu spozornie. Chlapčenský smiech a čuje známu reč.
Tí traja frajeri tu fajčia oblečení podľa najnovšej módy.
Prihovorí sa im, keď sa umyje a všetci okolo odídu preč.
"Ahojte chalani! Čo tu robíte?“ Hltavo pije z dlaní dlhé logy.
"Ja som Tomáš, sevas, ušiel si z decáku, alebo z domu?"
"Si nový a pekný. Ty budeš mať úspech! Bral si už drogy?"
"Foter pije,mater šľape,jablko nepadá ďaleko od stromu."
Nechápe... "Kde bývate? Čo robíte?" rýchlo chŕli otázky.
Peter si zapálil Marllborku a zahundral: "Nikde a všade..."
Roman si z nudy po stenách pozerá nemravné obrázky.
"Keď budeš šikovný... Ale je to šmýkanie po tenkom lade!"
A vrznú dvere, v nich chlapík s odznakmi okolo klobúka.
"Ja pšijela, jak slíbit, main Gott... a vy tu máte nový kluk?"
"Choď s ním. Vráť sa večer, 50 EUR vypýtaj od toho buka."
A Roman šiel a netušil, čo so svojim prvým zažije múk.
Kúpil si jeansy, tričko, chalanom guláš, cigy a tri pivá.
Chce ešte reeboky, tak musí makať, to veru každý uzná.
Už mluví česky, fajčí. Včera sa nevyspal, znudene zíva.
Nervózny čaká tu pred WC, kedy sa zjaví vhodný buzna.
Už naberá rýchlosť kolotoč, z ktorého vystúpiť sa nedá.
V hoteloch, v autách predáva všade telesnú schránku.
ZAJTRA nie je... len DNES. Budúcnosť? Ružová? Nie šedá.
Už bol aj herec, otrok, nahý model. Zabudol na Anku.
Desiatky chlapcov spod Tatier ľahko opustia domovinu.
Tak ako sokoly vyletia a potom strmhlav končia svoj let.
Hľadajú bohatstvo, lásky. Necítiac pre svoj odchod vinu.
Končia smutno svoju púť. Na hlavnej stanici. Vedľa toaliet...
Upozornenie: Tento príbeh nie je fikcia...
32 komentárov:
max, citam si tvoju basen a mam vyrazeny dych...
povedat o tejto basni, ze je uzasna, sialena, alebo nadherna sa mi zda zvlastne v suvislosti s tym presmutnym pribehom, ktory si do nej vytepal ako rytec...
lenze mna nic ine nenapada...
je uzasna, sialena a nadherna...
a to som na tom teda dobre, kedze som sa dostal dalej ako po Prahu (a zachody)...tvoj pravdivy smutny pribeh ma naplnil vedomim, ze patrim k stastlivcom s lahkym zivotom. To napadlo mna...
verím,že nie je fikcia - k nám do školy chodia deti z detského domova a životné príbehy niektorých z nich sú otrasné
paradoxne - najťažšie to majú siroty ,,žijúcich rodičov", teda tie, ktoré kvôli neznesiteľným podmienkam doma museli odísť do domova
pôsobivá báseň
ach!
Kruté, o to viac, že nejde o fikciu.
Niekto povie, že gény nepustia... ale podľa mňa je to o prostredí a uprednostňovaní všelijakých "morálnych princípov" pred ľudskosťou a prirodzenosťou
NO COMMENT.Nieco take vies napisat naozaj len ty,MAXIM.Je to smutne,ale realisticke. EMME
maxim, asi som ani nedychala pri citani tvojej basne.a to niekolkokrat.chybaju mi slova, ktorymi by som mohla vyjadrit svoj obdiv k nej a tvojmu umeniu.
hm, rozdelil si mu zivot na etapy po piatich rokoch. neviem povedat, ktora z nich je najhorsia..kazda..aj ked vzdy inak :(
fakt neviem, ktora z basni opisuje krutejsi osud..ci tato, ci "dive maky"...hadam tato nova, lebo ide o decko, este len chalana :(((
Ach, Maxim...preco len (na Slovensku)je to tak?
V tejto dobe sa to stáva. Smutné; častokrát iste unikáme pred vnímaním, že ,,aj také veci sa dejú". Mňa to paradoxne zaujíma, odkedy mi raz knižničiarka poradila isté dielo - vraj brutálne. Neviem to nájsť na nete a nie som si istá ani v názve, ani v mene autorky. Bol to jej vlastný príbeh. Drogy, porno, sexuálne zneužívanie. Dievča absolútne odvrhované rodinou, a kto sa tváril, že je jej chce pomáhať, len ju využil. Hnusne, odporne, nechutne - sexuálne. Ale našla cestu k Bohu. Vôbec to nevyznelo, ako klišé.. Perfektná kniha, hoci ju nik nepozná, je úplne neznámou, nikde inde som sa s ňou nikdy nestretla.
Ono sú to všetko detaily - ako ten chlapec v Mexickej vlne, čo sa chcel zabiť. Určite nad takými vecami mnohí, keď už nie všetci, rozmýšľali. Sú chvíle, kedy sa zamotáme a nevieme, čo s tým. ,,Voľajako" tým treba prejsť.
Pekná báseň - pomaly básnická skladba. Tá Narodky na mňa síce zapôsobila viac, ale aby sa zmestil ,,životopis" človeka do pár veršov, to je umenie. Tvojim pričinením dobré umenie.
Co k tomu dodat ... ?
Maxim. Premyslal som o tom, ake by to bolo napisat nieco ako modernu baladu. Uz to viem. Ja skladam pomyselny klobuk a v hlbokoj uklone len posepkam bravo majstre.
.
A teraz nieco osobne. Normalne si ma dojal az rozplakal. A ano vobec to nieje fikcia je ich tam pred tymi zachodmi ovela viac ako si mnohy dokazu predstavit.
Kruto pravdive, zufalo smutne,
majstrovsky napisane, klobuk dole. pripajam sa k obdivovatelkam :)
od začiatku som vedela,že to nie je fikcia a nie je to , žiaľ, ani o génoch.
os, ďakujem... tvoja pochvala je pre mňa hnacím motorom v ďalšej tvorbe...
branko, veru dobre ťa to napadlo... byť poddany Jej veličenstva je asi väčšie šťastie, ako byť slobodný doma...máme tu síce najlepší chlieb, najtuhšiu slivovicu, krásne dievčatá... to som prehnal, tie naj sú už tam u teba, tak si užívaj...to napadlo zasa mňa....
femma, ďakujem za dôveru....
silviah, tvoj úsporný koment, povedal veľa... ďakujem pochopil som...
murphy, máš pravdu...keď ale vplyv prostredie, spoločnost, sila osobnosti zlyhávajú... nastupujú gény...
emme, ďakujem...
sasanka,mám prestať písať?:-)
...ďalšia, čo má problémy s dýchaním, dievčatá nechcem mať na svedomí vaše zdravie:-)))
ďakujem za kvalitný rozbor celej básne, nazaprie sa v tebe pedagóg...
Na záver si mi položila otázku.. Podľa môjho súkromného sociologického prieskumu: Polovica mladých ľudí vidí svoju budúcnosť optimisticky...zatiaľčo druhá polovica bohužial nemá na drogy peniaze...:-)
aventerra, tú knihu nepoznám, ale pozriem sa po nej...
ďakujem ti za pochvalu...
Nedávno som si čital tvoj a femmin blog a veľmi sa mi páčili vaše básne...teraz ma tak napadlo...koľko pedagógov je momentálne v mojej diskusii? To sa mi to píše pod takým skvelým pedagogickým dozorom...ešte raz ďakujem
nuž pústovníčka, som rád, že si ma navštívila...s dychom dúfam problémy žiadne...:-))
fan, ďakujem...scenár na túto báseň som mal v hlave a v poznámkách už dávno...dosť som váhal s uverejnením, nakoľko moja predchádzajúca poviedka bola prijatá dosť rezervovane...viem prečo a rozchodil som to...písal som to na trikrát a pri konečnom čítaní sa mi tiež riadne zatriasla bránica, keď som si pomyslel.....
motýľ, dík...k tým obdivovateľkám, len toľko...sú to moje učiteľky....
germa vitaj....viem, že si to vedela...u mňa to máš ľahké, ja som realista a nevymýšlam si ... ty zasa skúsená exučiteľka so stále sa skracujúcou sukňou...:-))) takže nemám šancu...cmuk
velmi pekne, maxim. tiez som nedychala a chcem ti povedat, ze to nema so zdravim nic spolocne.ale ty to dobre vies :-D a si rad, ked nam dych vyrazas .-D (to je zmurknutiejednym okom).nenapises aj basen o ucitelkach? tiez dost vela kritickych pohladov najdes :-D
Som rada, že sa Ti páčia Femmine a moje básne. Aj mne sa veľmi páčia tie jej.
Vždy mi vraveli, že básne sa ku mne nehodia, mám sa radšej zaoberať prózou. Veru je ich na mojom blogu v poslednej dobe viac, no nemôžem si pomôcť. Posledné dni, týždne som sa viac priblížila k nej a sú veci, ktoré chcem vyjadrovať práve prostredníctvom nej, nie inak. Momentálne sa to chystám trochu preriediť prózou.
Navzdory všetkému moje vychýlenie k poézii pokladám za dobré minimálne z dôvodu, že podľa Štefana Chrappu (v rozhovore na knihy.sme.sk) poézia ,,všeobecne upadá". Myslím, že v tom má istým spôsobom pravdu.
Mimochodom - blahoželám! Podarilo sa ti zázrakom stimulovať moju pamäť a spomenula som si na názov tej knihy. :)
maxim, to nech ta ani nenapadne.ze prestat pisat basne!!!
s mojim dychom si nerob starosti, vzdy sa najprv nadychnem, vies? :)) a vydrzim.. :))
heh, ze rozbor basne :) chcel si mi povedat, ze nemam komentovat, vsak? jej, maxim, ty si ale "kvietok" :))sukromnosociologicky prieskumnik!
aventerra, nedaj sa odradiť...píšeš dobrú poéziu a slová nejakého pseudokritika, čo v živote nič nezveršoval ignoruj....
teší ma, že som stimuloval tvoju pamäť, ani som netušil, že mám také schopnosti...musím si to vyskúšať aj v inej oblasti...:-))
ďakujem za link, tú knihu si zoženiem...
ninkainka, máš pravdu, rád vyrážam dych, ale mám aj strach, lebo cez net sa nedá resuscitovať... .-))
aj ty si učiteľka, alebo máš problémy s klasifikáciou? :-))
na tom obrázku si ty?...škoda, že sa ti nehýbu vlasy...
sasanka, žartoval som...
vidím, že máš potapačský kurz, takže s dychm si u teba nemusím robiť starosti...a písať ... Rozbor:...nečítaš mechanicky a všímaš si všetko... to sa mi páči
aký kvietok??
Ďakujem za pochvalnú podporu, hádam mi pomôže posunúť sa vpred. Dúfam, že Ti tá kniha do života niečo prinesie. Mne dala veľa.
Wow... neviem co viac napisat... wow...
Zverejnenie komentára