Len ukradnuté prázdniny...?

Svitalo. Začínal ďalší krásny prázdninový deň
Slastne si lenošiť, však vstávať skoro sa nemusí
Nik netušil, že nad vlasťou znáša sa hrozný tieň
A zrazu hlučný budík. Čo je? Obsadili nás Rusi!

Ulice miest plné ľudí, vzdor, slzy a zaťaté päste
Vraj prišli pomôcť na rozkaz kremeľského Nera
Cesty bez názvov, tanky a prvá streľba v meste
Pred poštou vyhasol mladý život Petra Legnera

Už sú tu! Majú rozhlas a telku! Šíri sa správa nová
Študenti bez zbraní vlastnými telami bránia školu
Pred Univerzitou zomiera dievča Danka Košanová
Slovák, Čech, Maďar - jednotní pred tankom spolu

Svet hľadí na národ, čo chcel s ľudskou tvárou raj
Mestá aj obce orú nám, vraj pozvané tankov pásy
Umiera Anka Uličná, otec troch detí Števo Ciberaj
Mišo Hamrák, Rudo Gavorník... V ulicich stále masy
Protesty veľmocí, sľuby pomoci a to je všetko asi...

Zradení, sami, tak ako kedysi, bez zbraní, bez obrany
Len slzy v očiach, zaťaté päste nad pokorenou vlasťou
Už vyletujú z polí, úkrytov k Moskve prvé lačné vrany
Vymýva normalizácia mozgy a farbí krvavou masťou

Ľudská fakľa Palacha, ten posledný záchvev vzdoru
Za noci zmizli pamätné tabule, čo pripomínali vraždy
A prvé objatia, bozky veštili, blíži sa epidémia moru
Ostnaté drôty, cenzúra, zradený, opľutý, cítil sa každý

Dnes sme v EU, však opäť v mnohých klíči okupantov semä
Tento pocit je hrozný a mnohí ľudia dnes už strácajú iluzie
Bulvárom kŕmené mozgy, tendre, korupcia, kšefty, to vieme
Hrať mŕtvého chrobáka je OK, keď tanky orú cesty Gruzie?