PF 2007

Odfrčal Santa, opäť sa blíži Nový rok.

Jeden je smutný, druhý sa smeje rád.

Psov, mačky, vtákov však čaká šok.

Sme šťastní, vládne nám triumvirát.

Prípravy vrcholia: Dve basy šampusu,

chlebíčky, údené, Um, víno slivovica...

Kto pôjde do ulíc aj pomádu na pusu.

Dočkáš sa, na bozky priprav obe líca.

V telke nič. Vypni to! Pre pána Jána...

Bradatá zábava zas v novom obale.

Večer nás privíta Honzova Marianna.

Zábava celebrít v krčme, či na bále.

Pustiť si muziku, hulákať, tancovať.

Piť všetko a flašu žmýkaj dosucha.

Pobiť sa, poplakať, zobudiť starú mať!

Nech každý vidí, jak Slovač lúcha.

Dnes hodiny sa ozaj rýchlo vlečú.

Otvoriť šampusku, vyhodiť piráta.

Je polnoc! Hurá, už bublinky tečú!

Aj deti objímať, bozky nik nezráta.

V rachote petárd, divého ohňostroja

zarevať hymnu, však Nový rok je tu.

Prípitkov, objatí a sľubov ako hnoja.

Nebudem fajčiť, ja piť, ja držať dietu...

Na obed vstať, dať si pivo, zavináč.

Nevnímať prejav prvého občana...

Čo vraví? Vraj lepšie? No ako ináč?

V lebke nič, len bolesť z hučania.

A čo nás čaká? Urobiť prvý krok!

Budú už padať pečené holuby?

Každému na veku pribudne jeden rok.

A triezvi zabudneme na sľuby...

Vianočná

A opäť tu máme vianočné sviatky,
lesy nám plundrujú s pílami lesáci.
Obchody plienia otcovia, deti, matky...
A noci teplé - nezmrznú houmlesáci.

Prázdniny, šetrí sa... A plné vlaky, busy.
Na chvíľu študent dá zbohom šikane.
Vreckári makajú, kto neverí, nech skúsi.
Kúpanie? Kapor nás nepusti do vane.

Speváci oprášia zas staré hity.
A sú to opäť tie známe témy.
Santa Claus a aj biblické mýty.
Každý chce urvať si tantiémy.

Ľudia sú v amoku, kupujú braky,
chladničky plné žrádla aj pijatiky.
Lyžiari chceli by snehové mraky,
cestári nesolia a majú z toho tiky.

Začnú dni obžerstva, veľa poldecákov.
Aj kosti v hrdle, aj zvýšený cholesterol.
Pri telke zaslzíš nad deťmi z decákov.
Tichú noc vystrieda divoký Rock'n'roll.

Veď sú sviatky pohody, lásky a mieru,
aj dnes však Herodes zabíja malé deti.
Jeden má blahobyt, iný nič. Len vieru.
A opäť nad Betlehemom hviezda letí...

Narodky

Do školy nešla, však je dnes piatok.
Pred domom fajčí si a sedí na múre.
Má predsa narodky a tak je sviatok.
Týždeň už túži byt hviezdou na žúre.

Aj mater s fotríkom už mali poradu.
Vraj čo ju poteší? Sveter, torta, kvet?
Opiť ju rohlíkom? Sú mysľou pozadu!
Nalejú kofolu... ona chce dobyť svet!

Volala Ivana... Príde tam Laco, aj Johnny.
Partia z didžiny, chalani a fasa kočky.
Foter nech frfle a matka slzy roní.
Už cíti bozky, má predsa svoje rôčky.

Večer sa zbalila, spravila make- up.
Ahojte, idem žiť... Krátky list na stole.
O chvíľu zatrúbil červený Pick-up.
Hádam tu nestvrdne pri jednej kofole?

A doma na stole zákusky, kofola.
Mladá už nepríde, zapnem si telku.
Pozri si jej fotky... a možno zavolá...
Nalej mi...Vyrástla v slečnu veľkú.

Na chate nálada a víno tečie do hrdiel.
Reprákmi trasú hlasné, dunivé basy.
Určujú rytmus v tanci vlniacich sa tiel.
Spratám. Poďme spať, už nepríde asi.

A už to vypuklo, koluje horiaca tráva.
Len pre ňu pustili to úžasné blues.
Telá sú spotené a nálada tá pravá.
Dnes tu je najkrajšia, kráľovná múz...

Keď niekto dopil a roztočil flašu,
všetci už stratili posledné zábrany.
Zrazu ošiaľ jak v haréme Ali-pašu.
Zamkol si? Zabudla kľuče od brány?

Zábava vrcholí na kope prvé podprsenky,
Z fľaše opäť uhla si pár hltov Ginu.
Huronský rehot, Johnny už nemá trenky.
Dnes má narodky, necítí hanbu, vinu.

Nevládze, odpadla a všetko sa s ňou točí.
A prvý gratulant už do nej drsne vniká...
Kričí, bráni sa... Je sama v divom kolotoči.
Už druhý, tretí a ďalší sa po nej šmýka...

Dohrala hudba a prakticky už svitá,
žalúdok naruby a krok tak vratký.
Drhne sa v kúpelni a cíti ako zbitá.
Na dlážke utiera posledné zvratky.

Cíti sa mizerne. Tak to bol ten žúr?
Všetci sa smejú a jej je tak trápne.
To, čo dnes prežila, nezmyje ani Pur.
Tak ahoj. Prídi zas... Trocha ju napne...

Obschnutá torta, už zvädnutý kvet,
v hlave jej víri snáď milión otázok.
Narodky bez lásky... Skurvený svet!
V pamäti ostane škaredý obrázok...

Máte ma za vola?

Čítam si denne predvolebné sľuby.
To všetko sme už dávno mali mať!
Prečo nás zrazu ten človek tak ľúbi?
Na toku peňazí má roky svoju hať.

Dvaja nám sľubujú lacné kúrenie.
Bez byrokaracie stránkové hodiny.
Nie mrakodrapy, ale plno zelene.
Ihriská, parky, byty pre mladé rodiny.

V Žiline stavať chcú väčšie letisko.
Na prvej schôdzi si odhlasujú vyšší plat.
Inde chcú štadión a zrušiť smetisko.
Pre všetkých garáže a cesty bez záplat.

A zas plná schránka smejúcich sa tvárí.
S tým maslom na hlave tak natrieť chleby!
Ten zobral úplatok! To sa mi snáď marí!
Začína lotéria na prešlé žreby!

Hádam si nemyslia, že sme také trúby.
Chcú sa nám dostať pod sukňu, do gatí?
Dali si extázu, či halucinogenné huby?
Nie, dobre vedia, kto to raz zaplatí!

Škľabia sa z bilbordov, láskavé majú masky.
Pre starých sľubujú luxusné starobince.
Em-há-dé zadarmo. Bože, koľko lásky!
Po voľbách dajú nám... lajná a kobylince.

Oslava

Pred vilou stáli autá svetových značiek, horné poschodie bolo zaliate svetlom, z domu sa ozývala hudba, hlasný hovor a smiech. Domáca pani oslavovala meniny.

Jedáleň 20 x 20 metrov ozdobená obrovskými kyticami exotických kvetov pripomínala svadobnú miestnosť. Páni v drahých značkových oblekoch s manželkami s obrovskými dekoltami, ktoré len chabo zakrývali ich ovisnuté prsia, no dávali vyniknúť majstrovským dielam európskych klenotníkov, sa pri odovzdávaní darov pretekali v lichotení na adresu oslávenkyne.

"Dúfam, že čím menší, tým drahší," zažartoval domáci pán, ktorý pomáhal manželke ukladať darčeky na velikánsky stôl.
"Rozprávame sa o tvojom poklade, čo nosíš v nohaviciach?" zakontrovala pani Klaudia.
Najbližší hostia sa rozosmiali.

Po prípitku a bohatej večeri sa utvorili skupinky baviacich sa hostí.
Dámy klebetili o najnovších modeloch predvádzaných na svetových mólach, chválili sa rodokmeňmi domácich maznáčikov a zážitkami z exotických dovoleniek. Toto leto letela Dominikánska republika, no ani Dubaj nebol na zahodenie.

Páni fajčili drahé cigary, popíjali pravé šampanské (fľaša za obyčajných 16 000 SK, v TESCU nekúpite) a chválili sa nielen najnovšími modelmi švajčiarskych hodiniek, pozlátenými mobilmi, jachtami, ale aj milenkami, ktoré im na tých jachtách robili... spoločnosť.

"Pán poslanec, dúfam, že ak ťa znovu zvolia, môžem počítať s pridelením tých pozemkov... "

"Samozrejme, veď som ti to sľúbil. Viem, čo si urobil pre moju kampaň..."

"Priatelia, musím sa vám pochváliť, dostal som výnimku na stavbu hotela v chránenej oblasti. Ak mi to vyjde, zoberiem vás všetkých na poľovačku. Len by som tuto od pána štátneho tajomníka potreboval zalobovať ohľadom dotácie. Myslím, že sa to bude dať niekde vydokladovať..."

" Ty ma serieš, však som tu predsa pre vás - pre ľudí. Jasne, že zalobujem... "

"Počujte, potreboval by som upichnúť tú moju kačenu na dobrý flek. Robiť sa jej moc nechce, učiť tiež nie, neviete o niečom?"

"A to je problém? Mám jedno voľné miesto v dozornej rade. Pôvodne som tam chcel dať svokru, ale radšej ju pošlem do Ugandy, možno ju unesú a zožerú a ja budem mať konečne pokoj..."

Smiech.

"Vážení, teraz mi napadlo, že okrem manželkiných menín máme dôvod ešte na jednu oslavu."

Nechápavé pohľady.

"Pripime si na všetkých, ktorí nám vyštrngali tento náš blahobyt."

Spokojný smiech.

"Chlapci, prestaňte už o tej nudnej politike. Poďte na terasu, za chvíľu sa začína môj ohňostroj. Hádam to tu neprekecáte. Tuto môj pokladík za to vysolil 400 litrov... "

***

***

***

V uličke pod vilou dvaja bývalí pracovníci vytunelovanej fabriky pod rúškom tmy prehrabávali kontajner. Odrazu sa obloha rozsvietila dúhovými farbami ohňostroja.

"Čo sa deje?" spýtal sa starší z oboch mužov.

"Neviem, asi je nejaký sviatok. Koľkáteho je?"

"Tuším sedemnásteho..."

No woman, no cry

V ten večer, keď sa vrátil z krčmy,
hneď ženu zbil, nábytok rozrúbal.
Aj deckám dal - ocinko ich hlučný.
Potom odpadol... Do rána tvrdo spal.

Veď sa dnes bralo a zas tu boli prachy.
A smädných kamošov všade mal.
Deti sú hladné? Stará, žiadne strachy!
Trocha to oslávim... Jeden deň som kráľ!

Vracia sa domov a nemá ani floka.
Žena mu musí dneska podržať.
Ona však rumázga, nadávky kvoká.
Chce si len šuchnúť a trocha žrať!

Tak sa to krúti stále dokola,
nikto ho nechápe, nikto nemá rád.
Opitá hlava a peňaženka dohola...
Hneváš sa na mňa? Chlast je môj brat!

Zrod celebrity

Milí moji čitatelia a pisatelia!

Chcel by som sa vám týmto poďakovať za skvelé minulé, prítomné aj budúce diskusné príspevky, vďaka ktorým som sa raketovou rýchlosťou prebojoval na vrchol rebríčka svetových celebrít. Razom sa mi naplnil elektronický diár pozvánkami, z ktorých vyberám len tie najatraktívnejšie.

Bol som pozvaný do prezidentského paláca, kde mi hlava štátu odovzdala Rad Ľ. Štúra 7.triedy a k tomu plniace pero. Keďže som sa dozvedel, že bude prítomný aj šéf NATO a náš premiér, obliekol som si maskáče, ktoré som si kúpil naposledy v Londýne. Prepáč, Tony, že som ti ich vyžral, netušil som, že britský premiér chodí nakupovať do Next-u. Keď ma šéf NATO zbadal v bojovej uniforme s neznámym metálom, pozval ma diplomaticky na prehliadku Pentagónu. Na recepcii som sedel medzi ním a prezidentom a počúval, ako hlava štátu perfektnou angličtinou striedala slová: Yes... No... Mr. Džap. Ako predjedlo sa podával jemný údený losos s kaviárovou penou a toastom, ako hlavné jedlo servírovali bravčovú panenskú so zemiakovou plackou a hríbikmi, ale aj biftek so zemiakmi v alobale a čerstvým šalátom. Na záver sme mali domácu čokoládu s jablkovým parfé. Dobré jedlo sme zapili pivom Topvar 12°, bielym vínom Paves - ročník 2003 a Frankovkou modrou - ročník 2002. Na slávnostnom stole nechýbal ani Päťputňový Tokaj ročník 1999, či Karpatské brandy špeciál V.O.S.S.
Po recepcii mi premiér navrhol, že ma zvezie, asi sa potreboval zdôveriť...
Posťažoval sa mi, že mu každý pchá úplatky: - Pätnásť generácií mojich potomkov by nemuselo pracovať, keby som ich zobral... -
Spýtal som sa ho, či sa necíti trápne, keď jedná s koaličnými partnermi, ktorí jeho problém BRAŤ či NEBRAŤ dávno overujú v praxi.
- Robo, však ten lekár, čo si mu voľakedy natlačil ten koňak, ho tiež zobral a nevytrúbil to do sveta. -
On sa mi odmenil radou: - Nikdy nikomu nesľubuj, čo nemôžeš splniť... -

Nasledujúci deň som mal autogramiádu v Irish pube, ktorý mi celý prenajalo ministerstvo kultúry. Program uvádzala najlepšia slovenská moderátorka Adela B. s tanečnou skupinou Be-Go a so sólistami Bezdedom a Golonkom.
Tesne pred záverom ma vyzdvihol šofér limuzíny a odviezol do Elektry.
Tu ma privítal pán domáci, ktorý sa mi dojate poďakoval za môj článok o "Kráľovstve krivých zrkadiel". Ten sa totiž stal chrbticou jeho plamenného prejavu v parlamente.

Za zmienku stojí moja účasť na koncerte Olympicu. Petr Janda sa mi zdôveril s verejným tajomstvom celého rockového sveta, že jeho mladá žena s ním nedokáže držať krok v posteli. Nakoniec som odišiel s autogramom Petra Cmoríka.

Na Streche jedného nemenovaného domu som sa podrobil krížovému výsluchu pani Oľgy Z. spolu s Milionárom bez nevesty, ktorý mi daroval ružu, a s najlepšou slovenskou autorkou - pani Emmou, ktorá mala na ťaháku napísané názvy svojich kníh. Po nakrúcaní mi príťažlivá a nestarnúca vedma - pani Vilma J. v miestnom hoteli vyveštila, že zakaždým dosiahnem vrchol. Potykal som si aj s pani Jankou (známou porotkyňou SuperStar), ktorá práve skončila nakrúcanie reklamy na piaty dôchodkový pilier.

Týždeň som zakončil vo víre diskoték a v náručí televíznych rosničiek (už tam chýbala len Paris Hilton). Keď vytriezviem, prezradím vám, aké bude zajtra počasie...

Na záver sa vám chcem ospravedlniť za to, že som vám celý týždeň neodpovedal v diskusiách. Uznajte však sami, nedalo sa to stihnúť...
S úctou váš
Maxim

P.S Nebojte sa o mňa, oddnes ma liečia najlepší svetoví psychiatri a môj známy Vlado Schwandtner.

Sladký spáč

Pozerám so smútkom na posypové lúky.
Tu ma raz rozprášia. Kedy? A na koho asi?
Len prach. No mal som hlavu, krk aj ruky.
Raz celý od vosku počúvať budem hlasy...

Deti tu výskajú, veselo pália sviece,
len niekto položí kvietok chryzantém.
Lúka raz za čas krásne sa zatrbliece.
Mŕtvym sa predstavím: Som ten a ten.

Pozerám so smútkom na posypové lúky,
tu si raz užijem posledný grupáč.
Nešliap mi po chrbte, nerob mi muky,
ak som ti ublížil, tak mi to prepáč!

Pozerám so smútkom na posypové lúky.
Budúci nájomník... A sladký spáč...

Temná vášeň (čítať až po 22. hodine)

Stretli sa náhodou. Bývalí spolužiaci, ktorých fotky na table už dávno vybledli. Kedysi o nej sníval po nociach. Potom mu zmizla vo víre života. Jeho láska nikdy nebola opätovaná. A teraz - on rozvedený, ona vdova s deťmi, ktoré sa rozbehli do sveta, odkiaľ jej posielali exotické pohladnice.
"Bože, ty si sa vôbec nezmenil!"
"Ani ty, si stále krásna."
"Neklam, trochu som pribrala aj šediny sa objavili."

Pohodila dlhou platinovou hrivou ako voľakedy.
"Vieš, že som bol do teba zamilovaný? Celý život som o tebe sníval..."

Jingle
Čudovali ste sa niekedy, prečo sú hollywoodske herečky rovnako štíhle? Ako to, že môžu jesť bez toho, aby priberali? Je to vďaka dobre stráženému holywoodskemu tajomstvu - náplasti ti-ji. Predstavujeme vám náplasť na chudnutie ti-ji. Ak si ju objednáte teraz, získate náplasti na 30 dní iba za 990 Sk!
Jingle

Jej usmiata tvár s dokonalým mejkapom zvážnela.
"Nikdy si mi nič nenaznačil... a... ja som hľadala niekoho staršieho..."

Jej pestovaná ruka vyhľadala jeho horúcu dlaň. Sedeli úplne mlčky. Ich pohľady by roztopili aj ľadovec.
"Si stále krásna..."
Oči jej zvlhli. Stiahnuté hrdlo jej chvíľu nedovolilo prehovoriť. Rušili ju hlasy pri vedľajšom stolíku, kroky čašníka, cigaretový dym a hlučná hudba z music-boxu. Zatúžila po súkromí vo dvojici.
"Poď ku mne, bývam neďaleko," prerušila nesmelo to ticho nabité emóciami.
Sklopila oči a jej riasy sa zachveli.

Jingle
Chcete sa zbaviť nadbytočnej váhy? Zažite stav beztiaže s maxi objemom vašich rias. Nová Astor AIR MAX - prvá riasenka s technológiou antigravity, desaťkrát viac objemu pre dvakrát ľahšie riasy Od Astor je krásne byť sama sebou.
Jingle

Vkročili do brány, ona kráčala pred ním po schodoch. Sukňa jej obopínala okrúhly a pevný zadok a pohľad naň mu spôsoboval závrat. Vo výťahu sa na seba pozreli a ich ústa sa okamžite spojili v náruživom bozku, ktorý prerušilo až buchnutie zastaveného výťahu. Vystúpili ako omámení. Zatiaľ čo odomykala, on stále v ústach cítil sladkú chuť jej rúžu.
"Môžem si umyť ruky?" poprosil ju. Potreboval sa osviežiť studenou vodou, aby nezhorel.
"Choď, ja namiešam drink."
Očami prebehol po peknej kúpelni a okamžite si predstavil jej nahé telo zakryté oblakom pary a peny. Pozrel sa na seba do zrkadla, ochladil si rozpálenú tvár a pripadal si čím ďalej tým viac ako vo sne...

Jingle
Špinavé misy, upchaté odpady, plesne a škvrny? Nový Cilit Beng na silné usadeniny a toalety s nimi zatočí. Vidíte, misa je čistá aj bez drhnutia. A teraz test. Odpad upcháme vatou a vlasmi, nalejeme nový Cilit Beng a zázrak je hotový. Všetko sa leskne čistotou.
Jingle

Dvere sa otvorili. Vkĺzla k nemu a objala ho zozadu. Otočil sa. Na sebe mala len ľahučký župan a pod ním horúce telo. Ruky sa rozbehli po jej nahej koži. Do dlaní mu vkĺzli ťažké prsia s veľkými vztýčenými bradavkami. Oči mala zavreté, ústa pootvorené. Vzdychla a pritlačila sa k nemu. Sklonil sa k jej perám a rýchlo začal stŕhať zo seba oblečenie, ktoré mu bolo odrazu pritesné. Aj ona mu pomáhala chvejúcimi sa prstami. Jej župan skĺzol na zem k jeho nohám a zvrškom. Prsty rúk sa im preplietli rovnako ako jazyky v ústach, kde sa tvoria slová láska a milovať. Po chvíli sa od seba odtiahli, pozreli si do očí a žiarivo sa na seba usmiali.

Jingle
Myslela som si, že zubná náhrada môj život nijako nezmení. Ale potom mi priatelia povedali, že sa už takmer vôbec neusmievam. Uvedomila som si, že mám strach, aby si moju voľnú zubnú náhradu nikto nevšimol. Preto som sa rozhodla vyskúšať Blend a dent. Blend a dent drží vašu zubnú náhradu pevne a bezpečne. Teraz mi moji priatelia hovoria, že sa opäť usmievam ako predtým. Blend a dent - žite ako s vlastnými zubami.
Jingle

Vo vášnivom tanci tiel pomaly vycúvali z kúpelne a prešli do spálne. V zrkadlových dverách skríň uvidel jej nahý chrbát, vlasy prikrývajúce plecia, oblý zadok a pevné stehná. Jemne ju pritlačil k stene. Jej prsia sa dotýkali jeho hrude, ústa šepkali vášnivé slová a zbavovali ho posledných zábran. Zodvihol jej nohu a ona sa okolo neho ovinula ako liana. Ich loná sa dotkli a im sa podlomili kolená...

Jingle

Opri o mňa,

bude ti dobre,

svet bude krásny

a nebo modré.

Opri sa o mňa,

to ozaj lieči...

Máte sa o koho oprieť.

Všeobecná zdravotná poisťovňa.

Jingle

Viem, kto si

Kaleráb, traktáty, vedecké úvahy
celé dni posielaš na všetky strany.
Pokusy ovládnuť najslabšie povahy,
trocha si popísat, vzápätí raniť.

Vykrádaš skriptá, Freudovu banku,
po nociach fučíš tu ako jež.
Vytláčaš z poradne aj pani Hanku,
nad každým mailom onanuješ.

Hovoríš so sebou... Aký si teraz nick?
Moudrosti píšeš len sebe z pustovne.
Nikto ťa nečíta. A verí? Už nik.
Či píšeš o lone, manželstve, o hovne...

Tam kde sa objaví mrax, devil... hogo,
bože, ktorá novicka sa ubráni?
V očiach máš jak Renault to svoje logo
Viem, kto si. Si pavúk Miro S...

Doľava, či doprava?

Nedávno som bol na návšteve v Anglicku (týmto pozdravujem Miriam Novanskú a môjho priateľa Branka Štefanatného), v krajine konzervatizmu, stáročných tradicíí a raritných postavičiek (a znovu pozdrav, tentokrát pre Mr. Beana, Ozzyho, Tonyho, Harryho a jej Veličenstvo, ktoré mi zakývalo z auta a tuším zakričalo: Hello, Maxim... a Sira Paula, ktorému som radil: Neber si ju, lebo dopadneš ako Lennon s tou hnusnou Japonkou!) , bol som v krajine, ktorá nám priniesla technický pokrok...

Hneď v prvý deň som si všimol, že každý pri otváraní chladničky otrepal dvierka o vedľajšiu myčku riadu, do ktorej domáca pani ukladala riad.
" Chladnička je nová a tie dvierka už vyzerajú ako vráta na Toweri," posťažovala sa mi domáca nasledujúce ráno, keď sme boli v kuchyni len my dvaja." ... prečo sa nedajú otvárať na druhú stranu?"
Zložil som noviny plné Camilly, Victórie, Kate Moss, futbalu, kriketu, konských a psích dostihov a pristúpil som k chladničke. Ja chlapec vychovaný socializmom a nedostatkom údržbárov, ktorý vie opraviť všetko od kvapkajúceho vodovodu, zlého splachovača, zaseknutého zipsu, až po trolejbus, som si všimol pánty na druhej strane.
" Keď mi to podržíš - teda tie dvierka, tak ti to tam našróbujem, " povedal som šarmantnej domácej.
Behom desiatich minút boli dvierka na druhej strane.
" Zaslúžiš si za to drink, " pochválila ma domáca a pristúpila k chladničke.
Mnohoročný zvyk nepustil. Rvala dvierka na nesprávnej strane.
Začal som tušiť, že bude zábava.
Dom sa ešte len budil.
Ako prvá prišla do kuchyne stará mama. V snahe vybrať si svoj ranný džus skoro padla na nos. Dvierka držali pevne. Starej mame sme vysvetlili pointu a tá si okamžite prisadla k nám.
S napätím sme čakali ďalšieho návštevníka. Z rozospatými očami pristúpil k chladničke brat domácej.
" Fuck, čo je s tou chladničkou?"
Odpovedal mu výbuch smiechu.
Už sme sedeli za stolom štyria a ako správni "Angličania" sme uzatvárali stávky na domáceho pána.
" Mooorning, čo oslavujete tak skoro ráno?" usmial sa na nás domáci a pristúpil k chladničke. Zatajili sme dych. Nesklamal. Dvierka skoro odtrhol.
Celý deň sme namiesto televízora sledovali chladničku. Okašlal sa aj ten, čo sa už raz nachytal. Večer prišla návšteva, zabavili sme sa aj na cudzích, ktorých domáca posielala do chladničky pre pivo.
Krátko nadránom som sa zobudil na úžasné suchoty. Zamieril som do kuchyne... a... osral som sa tiež. Vtedy som si uvedomil, že dostať sa k žrádlu a ku kvalitnej pijatike môže byť občas veľmi náročné. Ak zmeníme doprava na doľava.
Kto neverí, nech to skúsi!

Kráľovstvo krivých zrkadiel

„Kauzy Ivana L. boli vykonštruované a išlo o politický boj.“ Katarína Tóthová

Za siedmimi horami, za siedmimi riekami bolo kráľovstvo, kde vládli samí remeselníci.

Starý panovník s podkovou v erbe raz nahneval prvého ministra s erbom skrížených mečov. A tak, keď v jedno ráno korunný princ nasadol do koča, začali sa diať čudesné veci. Cestou do mesta vrazil princ do iného koča plného neznámych mužov. Vystúpil a vrhol sa na nich. Zobral im fľašu trúnku, rýchlo ju vypil a potom sa ako besný hádzal na ich päste a kolená, až bol dobitý do krvi. Nakoniec sa dvakrát kopol do rozkroku a odpadol. Muži zatelefonovali svojmu šéfovi, čo robiť s princom. Ten im poradil, že ho majú odviesť za hranice kráľovstva, aby nevyvádzal a vytriezvel tam. Márne čakal panovník princa večer doma. Aj poddaných znepokojili čudné správy. V susednej krajine sa totiž veľmi divili nad neobyčajnou návštevou panovníkovho syna. Večer vystúpil pred národ prvý minister spolu s ministrami vnútra a vonkajška a upokojoval pospolitý ľud, že princ sa už nevedel zmestiť do kože a sám sa uniesol.
Tak vznikol nový pojem - samoúnos.

Všetko by bolo v poriadku, keby jednému z drožkárov nenapadlo, že mali princa radšej odviesť domov. Svojho nápadu a šéfa drožkárov sa tak zľakol, že utiekol z krajiny. Správy o sebe posielal kolegovi z drožkoslužby, no ten za záhadných okolností po čase zahynul. Jeho drožka sa z ničoho nič vznietila. Podľa všetkého bola zanedbaná, rozsušená a poškodená.
Medzitým sa začalo vyšetrovať, ako sa princ dostal za hranice. Všetky stopy viedli do drožkoslužby. A tak prvý minister menil veliteľa zbrojnošov ako na bežiacom páse. Minister vnútra ich "kopal do gúl", za čo ho šéf drožkoslužby "bozkal na čelo".

Keď starý panovník odišiel do dôchodku, zastúpil ho prvý minister a keďže ho celý prípad rozmaznaného princa a neporiadneho drožkára otravoval, vydal ochranný glejt s kráľovskou pečaťou na kohokoľvek, kto sa na prípade podieľal.

Niekoľkým rytierom sa však rozhodnutie prvého ministra nepáčilo. Na čelo vzbury sa postavili traja mušketieri. Čarnos, Schustos, Bugaris a d´Zurdaňan. Sľubili národu, že ak ich podporia, nastúpia na miesto vládcu krajiny, zrušia glejt, nájdu vinníka samoúnosu, osvetlia prípad zmiznutého drožkára a všetkým sa bude dobre žiť, keďže dostanú dvojnásobne viac grajciarov. Národ uveril a oni sa ujali vlády. Schustos sa stal kráľom a ostatní ministrami.

Svoje vládnutie začali vyšetrovaním šéfa drožkoslužby, no keďže mali plné ruky práce s kráľovskou pokladnicou a spory medzi sebou, vyšetrovanie sa vlieklo slimačím tempom. Hlavný drožkár chvíľu pobudol vo väzení a potom ho pustili. On sa niekoľkokrát okúpal v blízkom jazere a zmizol nevedno kam. Čas utekal a ministrom sa podarilo presvedčiť zbedačený ľud, že 4 roky je málo na taký zložitý prípad a ľud im dal ešte jednu šancu.

Na trón usadol nový kráľ a rytieri pribrali medzi seba bohatiera ruských bylín. A znovu sa chvíľu pátralo. O vedúcom drožkárovi sa ľud dozvedal nové a nové veci. Občas starý jasnovidec predpovedal, kde sa hlavný drožkár nachádza, ale vždy to bolo ďaleko za morom. Mladému princovi dali „trafiku“ v krajine maharadžov a začali sa opäť hádať a zveľaďovať osobné majetky.

Zrazu im z ďalekej Afriky poslali hľadaného aj s dvomi zbrojnošmi. Najskôr ho nikto nepoznal, všetci si mysleli, že poslali z drožkára len jednu tretinu a budú ho dávať po kusoch. Omyl - zdravá výživa robí divy. Hneď, ako prišiel, tvrdil, že je nevinný a obohnal sa hradbou fiškálov. A opäť sa vyšetrovalo a opäť tu bol ten nešťastný glejt. Rytieri sa nakoniec tak pohádali, že prestali vládnuť. K moci sa dostali tí, čo ľudu najviac nasľubovali a pridal sa k nim aj voľakedajší prvý minister. Ľady sa pohli, zasadol súd a šéfa drožkárov... oslobodili. Konečne si národ vydýchol. Spravodlivosť si sňala šatku z očí a všetci uvideli, že je nielen slepá, ale aj hluchá a najmä... miluje glejty!

Zazvonil zvonec a rozprávky je koniec.

A vy, milé deti, šup do postieľky, aby ste boli silné a zdravé a mohli neskôr popracovať na zvyšovaní HDP. Kráľovská pokladnica je podvyživená a šéf drožkárov čaká na vyplatenie tučného odškodného...

Plnoštíhle na hrad!

Konečne sa našiel niekto múdry a povedal: -Dosť! Takto by ženy nemali vyzerať! - Podľa reakcie anglickej ministerky kultúry na toto španielske veto vychrtlým ženským telám to vyzerá, že ľady sa konečne pohnú a na svetové móla sa vrátia ženy, aké ospevovali básnici, maliari a sochári antiky a renesancie, alebo aj 20. storočia do príchodu Twiggy.

V každom období ľudských dejín sa móda vyznačovala istými špecifikami. V antike sa zvýrazňovali ladné krivky ženského tela. Príchodom kresťanstva sa začalo ženské telo zahaľovať, aby nedráždilo svätcov pri modlitbách. Túto módu zahalenia ženskej krásy dlho určovalo katolícke Španielsko za potlesku inkvizície. Renesancia znamenala návrat k antike a opäť dala pristor zvýrazneniu telesnej krásy. Nakoľko sa pri tom rozkokošili znovu najmä tí, čo mali čas tráviť pri modlitbách, začala sa krajšia polovica ľudstva opäť zahaľovať. Do extrému to dotiahla anglická kráľovná Viktória, ktorá po ovdovení zakrývala nohy aj stolom. Do módy vstúpili šnurovačky, ktoré deformovali ženské telá viac, než stredoveké mučiarne. Ženy získali síce osie drieky, ale stlačené brušné orgány im natoľko znižovali kapacitu pľúc, že boli viac v bezvedomí ako v bdelom stave.
Po prvej svetovej vojne sa radosť zo slobody premietla aj do módy. Sukne sa skracovali, výstrihy zväčšovali, objavili sa podprsenky, odvážnejšie plavky. Ženy začali opäť dýchať a zavládol kult ženského tela. Coco Chanell obliekla ženy do nohavíc a sák, no napriek emancipácii ženy zostávali stále ženami.

Druhá svetová vojna rozdelila svet na východ a západ a ideológia mocných sa prejavila aj v móde. Kým na východe sa stali povinne populárne nielen stavby gigantických rozmerov, ale aj adekvátne módne doplnky (montérky, baretky, uniformy a šatky), západ sa bavil. Obchodné domy boli plné exkluzívnych módnych odevov všetkých značiek, farieb a kvalít. Východ reagoval primerane: "Nevadí, že máte plné obchody handier, ale my nebijeme černochov." Podľa módnych trendov západu sa sukne znovu skracovali, pulóvre zmenšovali a na ženách zase vynikalo to, čo ich robilo ženami. Celé plavky nahradili šokujúce bikiny.

V 60-tych rokoch sa zjavila na mólach Twiggy.
A modelingoví mágovia po prvotnom šoku ožili.
Konečne typ ženy (skôr chlapca) , o ktorom snívali po nociach. Ako huby po daždi sa v módnom svete začali objavovať vychrtlé krásky, ktorých postavy pripomínali figuríny z hladomorní. Tieto krásky utrápené dietami, kokaínom, alkoholom a stresom s každého gramu nadváhy, chodiace do dôchodku skôr ako baletky a topiace sa v peniazoch, sa stali vzorom pre mnohé dnešné dievčatá. V dobe, kedy milióny ľudí v Afrike zomierajú od hladu, mladučké dievčatá pre vidinu kariéry modeliek vracajú na záchodoch jedlo, ktoré do nich tlačia rodičia, príbuzní a nakoniec aj lekári. Sny o modelingu sa mnohokrát končia na nemocničných lôžkach, prípadne za múrmi cintorínov. Keď som videl v Anglicku fotografie manželky známeho futbalistu Viktórie B., napadlo mi, že oblečená smrtka z pražského orloja je proti nej kočka.

Dievčatá, ženy, spamätajte sa! Skutočným mužom sa vždy bude páčiť iba skutočná žena...

MIN NET

Načmáral soldat a dopil vodku.
Ribjata! Provereno. MIN NET!
Len takto dal za vojnou bodku.
A bolo veselo a smial sa svet.

Časy sa menili, zas prišla nedôvera.
Ako bradavice pálil duše lápis.
Brat k bratovi sa správal ako zviera.
A možno chýbal len ten prostý nápis.

Nová doba a je tu Kain a Ábel.
Ľudia sa opäť zverujú a píšu.
Celý svet spojil obrovský kábel.
A vŕby zas konármi falošne kníšu...

Už zasa mlčia... Denníky v nenávratne.
Nešťastné lásky, slzy, výčitky, strach.
Čo bolo kedysi žiarivé, je teraz matné.
Pre tých, čo verili, je Jánošíkov hrach.

Zasiali do sietí nášlapné míny.
Aj takýto je dnes pavúči net.
Zraňujú obete bez hanby a viny.
A chýba vojak a nápis: MIN NET

Nechápem

Kedysi dávno sa tu medzi Tatrami a Dunajom usadil praotec Slovák. Mal mierumilovný kmeň venujúci sa roľníctvu a dobrým susedským vzťahom. To po stáročia každý zneužíval.
Najskôr prišli Kelti, po nich Rimania, Moravania, Germáni, Atila so svojimi Hunmi, Tatari, Maďari, Turci, Rakúšania. Zastavil sa aj Napoleon cestou na Moskvu. Keď utekal z Ruska, doviedol Rusov.
Neskôr k nám zavítali Česi, Nemci a znovu Rusi, ktorým sa tu tak zapáčilo, že sa po rokoch vrátili aj so svojou ideológiou.

Každý nás obohatil, každý zanechal niečo.
Nápisy na skalách, mince v hlinených nádobách, vzdelanosť, písmo, kresťanstvo.
Baníctvo nás učili Nemci, hospodárstvo máme turecké, šumivé víno francúzske. No a samozrejme plno detí. Asi preto máme najkrajšie dievčatá na svete.
Takže nechápem, že mladí ľudia nevedia nič o SNP, udalostiach 68, či 89 roku, no nenávidia iný národ. Hoci ani nevedia prečo.
Ako vyzeral praotec Slovák, nevie nikto, snáď len jeden človek v Žiline na radnici - expert na rasové a národnostné otázky. A ten mlčí...

Slamienka

Otvorí oči a razom zvädne láska,
aj kvietok včerajší už je slamienka.
Spomína minulosť a naskočí jej vráska.
Zradená. Sama... Kainove znamienka.

To málo, čo chce, je naozaj tak veľa,
lásku už rozdala, len pre ňu chýba.
Vstal, odišiel... A zavolaj, si želá.
Opäť raz zlyhala, či inde je chyba.

A mapa lások skutočných je celá biela.

Divé maky

Príchody,odchody, záchody
a smutné hlavy slnečníc.
Opľuté, špinavé bez vody...
Puknuté zrkadlo uličníc.

Odpadky, hrdza, upchatý pisoár,
nápisy, neslušné obrázky.
V zrkadle škľabí sa skrytá tvár,
čo má ďaleko od lásky...

Od rána šlape odnikiaľ nikam
a v poli zas kvitne divý mak.
Včera ju zase zbil, no už si zvyká...
Chvíľami dopredu cúva sťa rak.

Na nohách vysoké extra kurváče,
strhaná, hladná, fajčí Marlborky.
Farebné tričko, pančuchy, tangáče...
Mávam, čo nevidíš? Pozri sa na štvorky!

Raz dávno na diske chcela byť in,
dokola hrali stále jej song.
A on bol fešák... Dal jej heroín...
Chvíľu sa vznášala a zrazu gong.

Stala sa ženou, keď bolo jej fajn
a zrazu prišiel druhý aj stý muž...
Ten prvý - fajn Nemec, Hans Klein...
Dal jej pár bankoviek a od Diora rúž.

Krídlami mávajú tak ako vtáci,
vietor už rozfúkal všetky kvety maku.
Snaží sa usmievať, však idú TIRáci...
Bojí sa. V zákrute pasák v bavoráku.

Dnes je to bieda, málo raz darmo,
ten Turek ju vykopal z kabíny.
Policajt, užil si opäť zadarmo...
Zakýval, zatrúbil, odišiel bez viny.

Keď večer šlahne si, pocíti nirvánu
a prachy už dávno spočítal Koľja.
Zatúži zmyť špinu a myslí na vaňu...
Je celá zničená a nohy ju bolia.

Telo si vydrhne, duša vyprať sa nedá.
Celá už uvädla ako ten mak.
Minulost, budúcnost, čierna či hnedá...
Ráno zas pošlape, aj keď je vrak.

Príchody, záchody, odchody
a smutné oči farby fialiek.
Peniaze, facky, sex a tiež dohody...
Na AIDS a chorú dušu niet liek.

Domovník

Kamarát mi poslal smsku. "Kúpil som byt. Príď na kolaudáciu. Určite to nájdeš, veď si tam voľakedy býval. "
A tak idem. Stojím pred domom, kde som prežil detstvo, pubertu, prvé podbránové bozky. Na druhom poschodí býval voľakedy policajt. Každý večer chodil z práce opitý ako cársky dôstojník, hulákal na schodoch, rozbíjal nábytok. Prácu si zrejme nosil aj domov, o čom svedčili modriny na tele jeho ženy. Na treťom býval starý učiteľ hudby s manželkou, ktorá piekla výbornú bábovku. U nich nám rodičia kazili detstvo hraním stupníc na starom piane, chceli z nás mať umelcov, zatiaľčo nám behal po rozume futbal. Nad učiteľom bývala Boženka. Jej manžel robil kdesi v cudzine na montážach. Chodili sme k nej radšej ako k učiteľovi, ale to až keď sme podrástli. Mala pedagogické vlohy - zasväcovala nás do tajov lásky a anatómie tela. Ukázala nám veci, ktoré chýbali v každých osnovách. Vedľa Boženky bývala stará pani. Vraj bola v koncentráku. Vždy sme chceli vidieť číslo vytetované na predlaktí a neskôr krásne knihy, čo požičiavala našim rodičom.
No a na prízemí býval ON - domovník. Rozmýšľal som, či ešte žije, keď sa odrazu záclona na okne odchýlila. Ako voľakedy. Toho človeka sa bál celý dom, ulica a kto vie, kto ešte. Teda okrem policajta, s ktorým chodieval na schôdze vládnucej strany a Boženky, ku ktorej chodieval vždy v sobotu večer.
Vidím ho ako voľakedy - prísny pohľad dozorcu väzenia, na hlave baretka, na tele modré montérky a na nohách bagandže. Od detstva nám naháňal strach. Nemohli sme sa hrať pred domom vybíjanú, vadili mu guľky, švihadlo, behanie po trávniku. Keď niekoho chytil, vyfackal ho. Vylepoval vyhlášky, oznamy o brigádach, robil nástenky, kontroloval ľudí, či majú zástavy v oknách. Chodil po chodbách a načúval za dverami. Vedel, kto má nové rádio, kto televízor, vedel o všetkom. Na 1. mája chodil ovešaný odznakmi a všade sa chválil, ako bojoval s fašistami, až mu raz starý učiteľ vykričal, že bol určite len skrytý za záclonou a vyplazoval na Nemcov jazyk. Tak ho udal a my sme dlhý čas nemali kde chodiť na klavír. Neskôr pokročil v kontrolách ešte ďalej. Ak mal niekto rifle, vypytoval sa, kde na ne vzal bony. Načúval odkiaľ sa ozýva Slobodná Európa, odkiaľ Elvis, či Beatles. Vyhnal nás z pivnice, kde sme brnkali akordy svojich idolov. Nenávidel piesne, ktorým nerozumel...
Neskôr sme sa presťahovali a ja som na mnohé veci zabudol. Spomenul som si na všetko pri pohľade na tieň za oknom. Pozorujúc ho, ako naďalej snorí po okolí a hľadá nepriateľa, som si pomyslel, že je vlastne chudák.
Keď sa občas budete cítiť zvláštne, pozrite sa okolo seba, či niekde nestriehne nejaký váš "domovník". Sú stále všade. V úradoch, fabrikách, firmách, či parlamente. Striehnu na každý váš prd, aby o tom mohli informovať "tam hore".

Život je zmena

Koreň slova zmena môžeme odvodiť od slovesa meniť a vhodnými predponami a príponami sa dostaneme k slovám, ktoré nás sprevádzajú celý život.

Kým Feničania nevymysleli peniaze, existoval výmenný obchod - tovar za tovar. Toto sa používalo aj neskôr, najmä v službách. Ak ste dali auto do opravovne, určite vám vymenili nejakú súčiastku, ktorú potreboval mechanik pre svojho známeho vodoinštalatéra. Ten sa pokúsil súčiastku do auta vymeniť u mesiara za ťažkozohnateľnú sviečkovicu pre svojho známeho lekára, ktorý ju zase potreboval pre stavbyvedúceho svojho maličkého rodinného domu...

Keď už boli peniaze, ľudia ich menili za tovar. Neskôr sa peniaze menili za peniaze (iných štátov). Komunisti to vylepšili medzistupňom a na svete boli tuzexové poukážky. A tak ste "špinavý kapitalistický" peniaz mohli vymeniť za bony a tie za nedostatkový tovar alebo za naše koruny. Tento obchod fungoval aj opačne a mnohí na ňom zbohatli. Potom došlo k ďalšej zmene a mnohí vymenili myslenie za legitimáciu. Začal sa meniť svet.

Obmieňali sa vlády, menili sa majitelia fabrík a majetkov, ľudia zmenili výzor za image, menili sa vzťahy, no najmä názory. Zmenili sa ceny benzínu, bytov, nájomného, potravín. Mládež bez práce zmenila vlasť, dôchodcovia menili vyšmatlané podpätky, lebo nemali na nové topánky.
No a tie autosúčiastky? Ak ste si vymieňali koleso na parkovisku, vaše autorádio a kufrík s dokladmi určite zmenili majiteľa. Podobne, ako vaša peňaženka počas cesty v dopravných prostriedkoch alebo počas nákupu v supermarketoch.

Po posledných voľbách sa to tu vraj všetko má zmeniť na raj. Ponížení budú povýšení, alebo aj naopak, zmení sa vedenie STV, dane, DPH, poisťovne, dôchodková reforma aj koruna, zmenili sa názory na zločiny, vraj sa treba ospravedlniť nevinným. Mení sa počasie, v telke beží zámena manželiek, v Dolnom Kubíne zamenili bábätká...

Vymením niečo za čokoľvek iné. Život je predsa zmena...

Novic na nete

Celý deň netrpezlivo čakal na chvíľu, kedy zasadne k novému počítaču. Hlavou mu vírili rady ostrieľaných kozákov na nete, všetky tie doporučenia, ako čo robiť, kde sa prihlásiť, ak chce spoznať nových ľudí. Tešil sa na to. Tešil sa na budúcich priateľov... No a samozrejme najmä na priateľky. Keď sa mu pred očami rozžiarila obrazovka, pripadal si ako v kasíne Las Vegas. Rýchlo behal očami po rôznych miestnostiach a kluboch, čo sa mu núkali. Skrývali sa v nich "vysnení" priatelia.
Pánsky klub.
V duchu si predstavil anglický klub gentlemanov čítajúcich Times, fajčiacich cigary. Klik a už sa dvere otvárajú. V tej chvíli sa v rohu objavila jeho prvá RP v živote. Fúha, to je ale bleskovka. S očami veľkosti tenisových loptičiek hľadel na písemná, ktoré dávali dokopy vetu: Ahoj, krásny večer, máš záujem o kvalitný análek? Neveriac vlastným očiam si to ešte raz prečítal. Nie, nemýlil sa. Bolo to tam. Rýchlo sa odhlásil. Chvíľu sedel a predýchaval to.
Nie, to bol len náhoda, skúsim inde, vyberiem si nejakú konkrétnu osobu, rozhodol sa po chvíli.
Po dôkladnej lustrácii si vybral usmievavú štyridsaťročnú rozvedenú blondýnku s dospelými deťmi, ktoré vraj na mamu nemajú čas. A začal písať. Svoj prvý list na nete. Písal o sebe, o problémoch v práci, o tom, ako trávi voľný čas. Odpoveď prišla okamžite. Listy sa míňali v étere nadzvukovou rýchlosťou a boli čím ďalej dôvernejšie. V jednom z nich mu krásna neznáma ponúkla heslo k svojmu albumu. S búšiacim srdcom pozeral odrazu na krásku s odhalenými prsiami, ktorá ako keby ho pozývala k sebe... V ďalšom liste mu ponúkla ešte jedno hesielko, kde vraj bude oveľa viac. Ale... len ak jej pošle na mobil 400 Sk. Držal v rukách mobil ako v tranze a rozmýšľal, čo urobiť.
Zrazu sa ozvalo zazvonenie. Volal kamarát.
- Ahoj, tak ako sa ti surfuje? -
V krátkosti popísal situáciu.
- Ty hovädo, však ty si píšeš s Jurom. Ja umriem. To som ti nehovoril? Má nafotené baby a láka od takých blbcov, ako si ty, prachy. Dúfam, že ste ešte neprebrali, ako to má rada... -
Úplne spotený skončil hovor.
Prepol sa na Pokec. Tam v nemom úžase čítal odkazy. Nick nežného pohlavia hľadal partiu swingerov, mladík sľuboval starším dámam splnenie všetkých erotických snov, dvaja sa hádali o politike, na obrazovke sa objavovali výrazy, pri ktorých by sa červenal aj poručík cudzineckej légie, ďalšia slečna hľadala kohosi na vášnivú noc s upozornením: chlapci nepíšte, manželský pár hľadal iný na spoločné erotické hrátky s výmenou partnerov, zdravotný stav samozrejem 100 %.
Je to možné? Toto by nevymyslel ani Pročko.
Všetko vypol.
V telke bežali nočné správy.
Všetky tie hrôzy boli slabý odvar v prorovnaní s tým, čo mu uštedril internet...

Láska proste prechádza cez žalúdok

Je krásny deň. Venčím psíka - zvláštna rasa. Namiesto srsti dredy ako Bob Marley, určite je starší ako členovia Rolling Stones dokopy, prekonal snáď všetky psie choroby vrátane psinky, s chuťou zožral otravu na potkany a div sa svete, vôbec to ním nepotriaslo!
Vtedy ma napadlo prekrstiť ho na Rasputina.
Vôbec ma neposlúcha, rozmýšľam, či je to preto, že je potomkom maďarských psov a ja neovládam príkazy, ktoré mu pred stáročiami vštepili húnski bojovníci. Dúfam, že sa teraz po voľbách spamätá, lebo budeme mať problémy s kynológom zo Žiliny.

A tak sa tu spolu prechádzame, on si ňuchá a ja sa pozerám po rozkvitnutých stromoch, včielkach, veveričke skáčucej z konára na konár.
Bez dychu čakám, či nezazriem jašteričku, tchora, tučniaka alebo veľrybu.
Ľutujem, že som si nezobral kameru alebo foťák, obšťastnil by som nejedno ženské oko a možno aj srdiečko.
Musím sa ponáhľať domov, chcem rozmraziť chladničku, včera som ju napchal úrodou zo záhrady tak, že som nemohol zavrieť dvere.
Nemám rád, keď má niekto pavučinu v chladničke, u mňa musí byť plná žrádla, lebo bez neho nemám o čom písať.
Veď láska prechádza cez žalúdok.
Teším sa, že si doma urobím omeletu s paradajkami, k tomu chlieb s maslom a ešte si s chuťou zahryznem aj do papriky. A keď sa najem, odgrgnem si a o všetkom napíšem.
A možno pridám aj báseň.
Krásne trávenie!

Inzerát

Skončila sa fraška. Opona padla. Komici aj tragédi si balia notebooky, s námahou zatvárajú kufríky naplnené žoldom a obéznym odstupným.
Mnohí sú urazení tým, že sa skončili roky obžerstva a práca podľa ich hesla: Za veľa peňazí, málo muziky. Neboja sa však, nikto z nich neskončí na úradoch práce. Každý z nich sa stane konečne legálnym podnikateľom vďaka bohatým informáciám a zákonom, ktoré si sami upravili, zrušia nastrčené figúrky v záhlaviách svojich už dávno existujúcich firiem a stanú sa ctihodnými občanmi rodných krajov a miest, ktoré doteraz mali zastupovať.
Niektorí sa však vrátia, veľa sľubov zostalo nesplnených, a tak už teraz nacvičujú svoje šteky pod taktovkami staronových režisérov a scenáristov.
Úsmevy z plagátov, nesplniteľné sľuby, tance s babkami v krojoch, pesničky pred krčmou, hojdanie detí v náručí, priateľské stisky rúk s občanmi, futbalové zápasy, smutné tváre a vyronené slzy nad biedou a nešťastím, sľuby o náprave, krajších zajtrajškoch a pečených holuboch...

Přijela pouť a lidí houf...
Prídite, bude hudba, tanec, klobása, guláš, hektolitre piva, niekde aj slivovica, kolotoče, cukrová vata, odznaky, igelitové tašky, perá s logom, fotky, autogramiáda a možno príde aj kúzelník! Všetko bude zadarmo, stačí sa len upísať Mefistovi, na to sme vám dali tie perá. Niečo ste si už predplatili a účet ešte len príde...

Zo všetkých strán počujem, že Slovenko je chudobné. Podľa mňa je stále dostatočne bohaté, prečo by ináč bol taký boj o tých 150 korýt? Chudobné bude až vtedy, keď v novinách výjde inzerát z kuchyne L&S: Občania, ktorí ešte neboli ministrami, nech sa prihlásia u súdruha Žinčicu.

P.S.
V prípade, že by som sa na tomto blogu dlhší čas neukázal, hľadajte v Čiernej kronike oznam o nepochopiteľnom úmrtí vášho spoluobčana, ktorého v jeho byte zrazila Tatranská strela, alebo usmrtil meteorit made in Taiwan, prípadne sa utopil na pieskovisku detského ihriska...

Bezpečnostné opatrenia

Kúpil som si peňaženku. Tú starú mi ukradli. Nebolo tam veľa, ale na parádny piknik by to stačilo. Zablokoval som si karty, čím som podľa policajtov nepotešil aktívnych vyťukávačov PIN, no strata niekoľkých bankoviek s portrétom jej veličenstva, pomocou ktorých som chcel dobyť puby Albionu, ma trápila ďalej.
Toto sa mi už nikdy nesmie stať, pomyslel som si v jeden deň a rozhodol sa urobiť bezpečnostné opatrenia.
Nová peňaženka, vybavená retiazkou, karabínkou a desiatkami tajných priehradiek má priehľadné okienko. Niekto si tam dáva sväté obrázky, fotografie manželky, detí, Mečiara, či svokry. Ja som si tam dal obrázok manželky kormidelníka bratského štátu.
Niekto povie: blázon, ale má to svoje výhody.
Keď popíjam vo vinárni, občas si skontrolujem hotovosť a ak sa z okienka peňaženky na mňa usmieva nádherná žena, okamžite viem, že mám dosť. Zaplatím a odchádzam.
Pri strate alebo krádeži verím, že poctivý nálezca sa po otvorení preľakne, svoj nález mi prinesie až domov a na dvere zabúcha hlavou, lebo v rukách bude mať demižón slivovice.
Vvvo.. vo tom to je...

Ikarov pád

Bývalá kamarátka-kolegyňa. Obyčajný život, vďačná za pomoc, teplé slovo.
Odrazu bola vybratá do Vily Vyvolených.
Jej sínusoida začína stúpať, poznáva nových Významných.
Odráža sa od brehu bez slov rozlúčky, opúšťa materský prístav na vetchej bárke.
Pláva k parníku. Možno Titaniku.
Občas sa obzrie, ale nezakýva. Ruky potrebuje na zachytenie sa rebríka.
Snaží sa, lezie, prudké vlny ju strhávajú do špinavej, studenej vody. Musí vydržať, niet návratu. Tam už nie...
Z brehu v nemom úžase pozorujú jej šplhanie, nikto jej nedrží palce, ona o to ani nestojí.
Z hornej paluby ju občas zalejú špinavé zvratky, prehĺta kal s výkrikom: Počkajte, ešte tri-dva metre a potom uvidíte.
Nárazový vietor ju strháva nižšie, šmýka sa. Nevládze. Skrehnuté prsty neposlúchajú, z paluby však nikto nepodáva pomocnú ruku.
Padá krátko, ani nekričí.
Pláva naspäť.
Sleduje breh.
- Pomóc, žena cez palubu...
Snáď hodia koleso. Nenechajú ju utopiť...

Hlbinná introspekcia

Keď počul po prvýkrát tie slová, onemel a zmenila sa mu frekvencia srdca.
Tie tri slabiky ho prenášali do štvrtého rozmeru inej galaxie, kde mohol snívať o milovanej bytosti.
Prvá slabika mu znela mäkko ako vánok plný vône jarných kvetín, stredná ako zvonček, ktorý ho volal v detstve k vianočnému stromu, tretia sa strácala akoby v ozvene miznúcich kruhov na vode po páde kameňa z jeho srdca, keď stretol životnú lásku.
Na konci každej správy, v každom liste hľadal tú čarovnú formulku, ktorá mu zmenila život.
Tých sedem písmeniek vždy v závere našiel ako pečate na kráľovských listinách.
Nepil, nejedol, nedýchal, čakal na tie slovíčka, ktoré odrazu začali absentovať pre rôzne dôvody. Raz nebola nálada, inokedy dôvod ich písať, potom sa písali už len zo zvyku, na rozkaz, každému, všade, zo zábavy.
Pomaly strácali na váhe, význame, dôležitosti.
Prestali mu chýbať.
Už neboli elixírom, životnou potrebou.
Prečo?
Neboli písané srdcom.
Škoda, su také krásne.

Fajčenie

Prechádzam sa po pustom nočnom nástupišti, dúfajuc, že ten posledný nevynechá a odvezie ma až do postele. Trocha sa mi grgá z pripálených topiniek obabraných vrstvou cesnaku a vinohradníckym zázrakom odniekiaľ zo Záhoria. Kráľovstvo za žuvačku, v ústach mám ako v polepšovni. Mal som odísť dávno, aj tak to bolo o ničom. Len plané reči. V robote všetci kecajú len o babách a sexe a tu.. na oslave.. pracovali. Hubou im to ide najlepšie..
Zapálim si cigaretu privolávačku. S istotou viem, že po prvom šluku príde môj spoj.
Zrazu sa pri mne zjaví. E.T. by ma natoľko neprekvapil. Malé počerné žieňa neurčitého veku medzi tridsiatkou až šesťdesiatkou. Chvíľu prešlapuje na mieste a potom pristúpi bližšie. Uzimená, strapatá, len tak v tričku, predlaktia potetované ako makové slíže, špinavé jeansy, krátke vyšmatlané čižmičky. Make-up žoldniera z akčných filmov. Zacítim pach natráveného ovocného vína.
- Nemáš cigaretu? -
- Nemám! - odvetím, aby som sa jej zbavil.
- Však fajčíš! - nedá sa odbiť.
- Posledná... - zaklamem.
- A nejaké drobné..? -
- Nie! - uhýbam pár krokov. Kua, toto mi ešte chýbalo, kde je ten autobus...
- Ja by som ti to spravila, aj za sto korún... -
- Bež , zmizni! -
- Nie? Tak za päťdesat... - navrhne mi holandskú dražbu. - Poď tamto, vyfajčím ťa...- zasmeje sa, vycerí zopár zubov podobnych zrucanine pajštunskému hradu.
V duchu sa musím zasmiať. Neveril som kamošovi, ktorý s podobnou vílou šantil a potom ju vyplatil tromi gastrolístkami.
- Tak poď, alebo ti už nestojí...?- snaží sa. Vypne hruď, na ktorej sa pod tričkom rysujú ovisnuté šupky s malými bradavkami.
Bože, ja ju asi budem musieť zabiť...!
Vtom sa pri mne s hrmotom zastaví autobus. Medzi dverami sa otočím a podám jej nedofajčenú cigaretu.
- Dík kámo, škoda, zaváhal si, mohli sme si to užit a zastav sa niekedy...- smeje sa.
- Dobre, nabudúce...- usmejem sa aj ja štastný, že nenastúpila...

Koľko si...?

Občas býva sviatok sv. Berúsa a bývajú aj odmeny. Šéf rozdá biele obálky, pridá pár teplých slov a zmizne. Vtedy sa zjaví na scéne Boby. Malý, s plešinkou, pichľavými očami, odstávajúcimi ušami, pod fúzikmi vycerené zúbky a úsmev medúzy.
- Koooľko si dostal? -
Niekto ho pošle do riti, iný povie. Keď Boby zistí, že má viac čo len o 100 SK, škodoradostne sa škerí a tára o svojej nenahraditeľnosti. Dvíha nám to adrenalín. Úloha dňa: Treba ho zabiť. A zrazu je na svete plán. Dohoda všetkých. Povedať Bobymu dvojnásobok svojej odmeny.

Dnes bol sviatok sv. Berúsa. Do arény vbieha náš malý matador.
-Koooľko si dostal? -
Kolegovia si poriadne ponadeľovali. Boby sa pri prvom zarazil, pri druhom mu zmrzol úsmev na perách, potom spanikáril. O hodinu mi zavolal šéf.
- Čo ste to Bobymu urobili? Vtrhol ku mne ako Džingischán, plačlivým hlasom rozprával o nedocenení, zlom odmeňovaní, vraj dáva výpoveď. Nakoniec som to nevydržal a ukázal mu rozpis odmien. Boby zalapal po dychu, spotil sa a vypotácal sa odo mňa preč. Mal predsa najviac z vás... -

Odvtedy sme ho už nikdy nepočuli jačať koooľko si dostal?

Stretnutie tretieho druhu

Ponáhľal som sa na stretnutie.
Mrzol som na zastávke a môj autobus akoby sa držal Žbirkovho hitu Nechodí. Cestovné poriadky nejaký vtipálek umne vyškrabal a ďalší ozdobil nápism: MHD je ako smrť, nikdy nevieš, kedy príde...
Konečne prišiel veľký kĺbový bus, nastúpil som do stredných dverí. V prvom momente sa mi zdalo, že je prázdny. Zvonec! Dvere sa zatvorili a vtedy som uvidel cestujúcich natlačených v zadnej a prednej časti. Stred, nad ktorým sa vypínala harmoniková slávobrána, bol skoro prázdny. Až na dvoch maníkov popíjajúcich z fľaše nedefinovateľný mok. Uzimený som sa postavil vedľa nich. Všetky oči v buse sa obrátili na mňa. Čo mám rozopnutý zips na nohaviciach, alebo som sa zašpinil? V autobuse bola zima. Šírila sa z otvorených okien.
Čo tým ľuďom šibe? Nešibalo.
Odrazu som aj ja zacítil neznesiteľný zápach. Stál som priamo v jeho epicentre. Dvaja homelesáci, ktorí túto arómu produkovali, sa veselo bavili, popíjali a vymieňali si tovar, ktorý mali v igelitkách. Pochopil som, prečo sa ostatní nakláňajú k okienkam a dýchajú čerstvý vzduch ako vianočné kapre. Chcel som poodstúpiť k mlčiacej väčšine. Chlapík, oblečený v tom, čo kontajner dal, ma predbehol. Usmial sa na mňa dvojzubými ústami a podával mi fľašu: Daj si mladý. Rukou, ktorá si netykala s mydlom aspoň pol roka, mi ukazoval svoje poklady.
Dvere sa otvorili, všetci začali z hlboka dýchať ako maratónec na 30 kilometri. Ignorujúc schody som zbabelo opustil tú pojazdnú maštaľ. Prečo ľudia odmietajú jesť hydinu a boja sa vtáčej chrípky, keď majú po ruke takýchto skvelých bacilonosičov? napadlo mi.
Na stretnutie som prišiel neskoro a majú ma odvtedy za fajnovku, pretože som si najskôr polhodinu umýval ruky a potom ďalšie dve hodiny odmietal občerstvenie...

Nezvyčajný úkaz

Dnes je tu pakáreň.
Dávajú nám nový riadiaci systém a my to testujeme.
Všetkému šéfuje Angličan s koreňmi z Kalkaty, ani Boh mu nerozumie.
Stihol už nabúrať auto, keď vchádzal do podniku, ešte je vyplašený z našich policajtov, hmly a zo zľadovatelej cesty.
Keď nám tento počítačový mág rozdá časový harmonogram a v hlavičke je údaj času 09:60, intelektuálne povyrastieme..
Ešte že má peknú prekladateľku, všetci sú odrazu ako vymenení a začínajú tokať.
Nezvyčajný úkaz - stačí jedna žena v ponorke a z grobiánov sa stanú okamžite slušní ľudia...

Milujem UPC..

Milujem UPC. Vždy koncom roka mi zaželajú Veselé Vianoce a šťastný Nový rok.
Zároveň mi oznámia, že sa im podarilo pre mňa získať nový zaujímavý program a z toho titulu mi zvyšujú poplatky.
Chcem ho? Nikoho to nezaujíma. Ako filmový maniak som zatúžil po programe HBO, ktorý je zriaďaný ako nadstavba k Rozšírenému súboru.. a tak platím, viac ako štyridsat programov, z ktorých aspoň polovicu nepozerám. Niektoré ma nezaujímajú, inde sú jazykové bariéry.
Nemohla by táto firma mať zoznam jednotlivých programov aj s cenníkom a zákazník by si vybral, čo chce???
Niekedy túžim vlastniť reštauráciu, do ktorej by prišlo celé vedenie UPC na podnikový večierok a ja by som im odmietol načapovať pivo, pokiaľ by si neobjednali všetko, čo máme na jedálnom lístku a čo vyprodukuje naša kuchyňa vrátane pomyjí...