27. 9. 2006

Kráľovstvo krivých zrkadiel

„Kauzy Ivana L. boli vykonštruované a išlo o politický boj.“ Katarína Tóthová

Za siedmimi horami, za siedmimi riekami bolo kráľovstvo, kde vládli samí remeselníci.

Starý panovník s podkovou v erbe raz nahneval prvého ministra s erbom skrížených mečov. A tak, keď v jedno ráno korunný princ nasadol do koča, začali sa diať čudesné veci. Cestou do mesta vrazil princ do iného koča plného neznámych mužov. Vystúpil a vrhol sa na nich. Zobral im fľašu trúnku, rýchlo ju vypil a potom sa ako besný hádzal na ich päste a kolená, až bol dobitý do krvi. Nakoniec sa dvakrát kopol do rozkroku a odpadol. Muži zatelefonovali svojmu šéfovi, čo robiť s princom. Ten im poradil, že ho majú odviesť za hranice kráľovstva, aby nevyvádzal a vytriezvel tam. Márne čakal panovník princa večer doma. Aj poddaných znepokojili čudné správy. V susednej krajine sa totiž veľmi divili nad neobyčajnou návštevou panovníkovho syna. Večer vystúpil pred národ prvý minister spolu s ministrami vnútra a vonkajška a upokojoval pospolitý ľud, že princ sa už nevedel zmestiť do kože a sám sa uniesol.
Tak vznikol nový pojem - samoúnos.

Všetko by bolo v poriadku, keby jednému z drožkárov nenapadlo, že mali princa radšej odviesť domov. Svojho nápadu a šéfa drožkárov sa tak zľakol, že utiekol z krajiny. Správy o sebe posielal kolegovi z drožkoslužby, no ten za záhadných okolností po čase zahynul. Jeho drožka sa z ničoho nič vznietila. Podľa všetkého bola zanedbaná, rozsušená a poškodená.
Medzitým sa začalo vyšetrovať, ako sa princ dostal za hranice. Všetky stopy viedli do drožkoslužby. A tak prvý minister menil veliteľa zbrojnošov ako na bežiacom páse. Minister vnútra ich "kopal do gúl", za čo ho šéf drožkoslužby "bozkal na čelo".

Keď starý panovník odišiel do dôchodku, zastúpil ho prvý minister a keďže ho celý prípad rozmaznaného princa a neporiadneho drožkára otravoval, vydal ochranný glejt s kráľovskou pečaťou na kohokoľvek, kto sa na prípade podieľal.

Niekoľkým rytierom sa však rozhodnutie prvého ministra nepáčilo. Na čelo vzbury sa postavili traja mušketieri. Čarnos, Schustos, Bugaris a d´Zurdaňan. Sľubili národu, že ak ich podporia, nastúpia na miesto vládcu krajiny, zrušia glejt, nájdu vinníka samoúnosu, osvetlia prípad zmiznutého drožkára a všetkým sa bude dobre žiť, keďže dostanú dvojnásobne viac grajciarov. Národ uveril a oni sa ujali vlády. Schustos sa stal kráľom a ostatní ministrami.

Svoje vládnutie začali vyšetrovaním šéfa drožkoslužby, no keďže mali plné ruky práce s kráľovskou pokladnicou a spory medzi sebou, vyšetrovanie sa vlieklo slimačím tempom. Hlavný drožkár chvíľu pobudol vo väzení a potom ho pustili. On sa niekoľkokrát okúpal v blízkom jazere a zmizol nevedno kam. Čas utekal a ministrom sa podarilo presvedčiť zbedačený ľud, že 4 roky je málo na taký zložitý prípad a ľud im dal ešte jednu šancu.

Na trón usadol nový kráľ a rytieri pribrali medzi seba bohatiera ruských bylín. A znovu sa chvíľu pátralo. O vedúcom drožkárovi sa ľud dozvedal nové a nové veci. Občas starý jasnovidec predpovedal, kde sa hlavný drožkár nachádza, ale vždy to bolo ďaleko za morom. Mladému princovi dali „trafiku“ v krajine maharadžov a začali sa opäť hádať a zveľaďovať osobné majetky.

Zrazu im z ďalekej Afriky poslali hľadaného aj s dvomi zbrojnošmi. Najskôr ho nikto nepoznal, všetci si mysleli, že poslali z drožkára len jednu tretinu a budú ho dávať po kusoch. Omyl - zdravá výživa robí divy. Hneď, ako prišiel, tvrdil, že je nevinný a obohnal sa hradbou fiškálov. A opäť sa vyšetrovalo a opäť tu bol ten nešťastný glejt. Rytieri sa nakoniec tak pohádali, že prestali vládnuť. K moci sa dostali tí, čo ľudu najviac nasľubovali a pridal sa k nim aj voľakedajší prvý minister. Ľady sa pohli, zasadol súd a šéfa drožkárov... oslobodili. Konečne si národ vydýchol. Spravodlivosť si sňala šatku z očí a všetci uvideli, že je nielen slepá, ale aj hluchá a najmä... miluje glejty!

Zazvonil zvonec a rozprávky je koniec.

A vy, milé deti, šup do postieľky, aby ste boli silné a zdravé a mohli neskôr popracovať na zvyšovaní HDP. Kráľovská pokladnica je podvyživená a šéf drožkárov čaká na vyplatenie tučného odškodného...

7 komentárov:

Anonymný povedal(a)...

Aká pekná rozprávka to mohla byť, keby si si ju vymyslel...

maxim povedal(a)...

maroško, to sa naozaj stalo? A ja som si myslel, že mám bujnú fantáziu a krotil som sa...

Anonymný povedal(a)...

maxim, zatal si dost hlboko...

Silviah povedal(a)...

Veru, veru... Je to smutné. A ešte k tomu aj pravdivé...
Ahc, ach...

maxim povedal(a)...

robinsonka, máš pravdu...téma tejto rozprávky sa mi veľmi hlboko vryla do pamäti...vďaka za odvahu diskutovať...

maxim povedal(a)...

silviah,zazvonil zvonec a život ide ďalej... nebuď smutná...

Anonymný povedal(a)...

žiaden zvonec ešte nazazvonil a mám pocit, že ešte ani dlho nezazvoní:-(