Láska proste prechádza cez žalúdok

Je krásny deň. Venčím psíka - zvláštna rasa. Namiesto srsti dredy ako Bob Marley, určite je starší ako členovia Rolling Stones dokopy, prekonal snáď všetky psie choroby vrátane psinky, s chuťou zožral otravu na potkany a div sa svete, vôbec to ním nepotriaslo!
Vtedy ma napadlo prekrstiť ho na Rasputina.
Vôbec ma neposlúcha, rozmýšľam, či je to preto, že je potomkom maďarských psov a ja neovládam príkazy, ktoré mu pred stáročiami vštepili húnski bojovníci. Dúfam, že sa teraz po voľbách spamätá, lebo budeme mať problémy s kynológom zo Žiliny.

A tak sa tu spolu prechádzame, on si ňuchá a ja sa pozerám po rozkvitnutých stromoch, včielkach, veveričke skáčucej z konára na konár.
Bez dychu čakám, či nezazriem jašteričku, tchora, tučniaka alebo veľrybu.
Ľutujem, že som si nezobral kameru alebo foťák, obšťastnil by som nejedno ženské oko a možno aj srdiečko.
Musím sa ponáhľať domov, chcem rozmraziť chladničku, včera som ju napchal úrodou zo záhrady tak, že som nemohol zavrieť dvere.
Nemám rád, keď má niekto pavučinu v chladničke, u mňa musí byť plná žrádla, lebo bez neho nemám o čom písať.
Veď láska prechádza cez žalúdok.
Teším sa, že si doma urobím omeletu s paradajkami, k tomu chlieb s maslom a ešte si s chuťou zahryznem aj do papriky. A keď sa najem, odgrgnem si a o všetkom napíšem.
A možno pridám aj báseň.
Krásne trávenie!